Bratislava 4. marca 2021 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Jedna z tvári Novembra 89 Milan Kňažko sa v komentári na sociálnej sieti vrátil ku nedávnej akcii opozície, keď na Námestí slobody zapálili 5-tisíc sviečok, ktoré v tom čase predstavovali počet obetí na koronavírus.
Podľa slov Kňažka verejnosť venovala málo pozornosti tomuto symbolickému aktu. “Zo sviečok vyskladali číslicu 5 000. Približne toľko ľudí v tom čase zomrelo na pandémiu vírusu covid-19. Napodobnili Matoviča, ktorý pred nedávnom zapálil 5 000 sviečok, ktoré symbolizovali zbytočné úmrtia pre nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. Táto nedostatočná zdravotná starostlivosť súvisela so stavom nášho rozkradnutého a zdevastovaného zdravotníctva po 12 rokoch vlády Smeru,” pripomína herec a bývalý politik Kňažko.
“Skúsme si v tom urobiť poriadok. Zjednodušene by sa dalo povedať, pandémia ako pandémia. Na jednej strane pandémia korona s vírusom covid-19, na druhej strane pandémia ficizmus s vírusom Smer. Tak ako má pandémia corony britskú a ďalšie mutácie, tak má ficizmus vírus Hlas, na čele s mutantom Pellegrinim,” porovnal Kňažko cynicky chorobu s množstvom reálnych obetí s domácou opozičnou stranou.
Milan Kňažko dodal, že pravdepodobne to aktéri pálenia sviečok takto nemysleli. Zrejme podľa neho nechceli, aby to vyznelo ako pamiatka zosnulých, mimo kalendára. “Pálenie sviečok nad hrobmi vlastných politických mŕtvol. Možno si to nevšimli preto, že obrátili saká o 180 stupňov preto, aby vytvorili dojem, že už sa pozerajú opačným smerom. Poniektorí si dali aj zúžiť nohavice, aby to nevyzeralo, že v salóne boli iba kvôli prevráteniu kabáta. Každý súdny človek však vidí, že sa pozerajú stále na ten istý „Smer“, iba sako je prevrátené naopak,” obvinil Kňažko Hlas a Smer zo zodpovednosti za obete pandémie.
Kritizuje Kisku a “slušných”
Kňažko spomína aj jeden z citátov exprezidenta Andreja Kisku: „Mám z neho pocit, ktorý spomínal on sám – že premiérom byť nechcel. Po voľbách to nakoniec zobral a teraz na to všetci doplácame.“ Toto povedal Kiska o Matovičovi v rozhovore v nemenovanom denníku. Tento výrok, a takých je tam viac, jednoznačne zapadá do galérie tých, ktorých autori sa snažia skutočne „konštruktívne“ prispieť k zvládnutiu ťažkej a zložitej situácie. Teraz viac ako inokedy potrebujeme hľadať spoločný jazyk, aby sa nám podarilo úspešne bojovať proti pandémii.”
“Myslel som si, že sa už nebudem vo svojich úvahách zaoberať touto nevšedne talentovanou politickou osobnosťou, keďže sa po zasiahnutí vírusom volebných výsledkov utiahol do ústrania. Vo svojom výroku však hovorí za všetkých a to je výzva na reakciu pre kohokoľvek z tejto množiny.” Kňažko zdôraznil, že o tom, či sa niekto stane premiérom, rozhodujú občania vo voľbách,
“Nie je to teda otázka zobratia, či nezobratia premiérskej funkcie. Sú síce prípady, že niekto by to chcel „zobrať“ hoci aj mesiac pred výsledkami volieb. “Keby to vyšlo, dnes by sme mali premiéra, ktorý dokáže kúpiť pozemok za päťstotinu ceny a so znalosťou podrobností súdneho rozhodnutia, ktoré nemalo nič spoločné s právom a spravodlivosťou, vymenuje Bašternákovu ochrankyňu, alias Kočnerovu opičku za sudkyňu Ústavného súdu. Korunou jeho politickej prezieravosti však zostáva vymenovanie Pellegriniho za predsedu vlády a obhajovanie tohto aktu ústavou, ktorá predsa nehovorí o žiadnom mene možného premiéra a už vôbec nie o čase, ktorý zodpovedný prezident potrebuje na takéto rozhodnutie.”
Tu by si podľa Milana Kňažka mala vstúpiť do svedomia aj iniciatíva Za slušné Slovensko. “Zrušiť cez médiá míting v predvečer jeho uskutočnenia, je ako odvolať pozvanú návštevu, keď pozvaní hostia sú už vo výťahu. Bol to prejav veľkej neslušnosti a zainteresovaní by mali porozmýšľať o zmene názvu, alebo obsadenia. Takto sa stal odchovanec a hlavný spolupáchateľ ficizmu, bábka riadená Ficom a jeho sponzormi, nielen premiérom ale aj ikonou slušnosti a zmeny. Nositeľom étosu slušnosti a hlavnou tvárou zmeny. Nebyť tohto, málokto na Slovensku by dnes vedel, kto je Pellegrini.”
“Nemožno nespomenúť „vylákania“, ako to sám Kiska nazval, na stretnutia s mafiánmi. Vylákať možno niekoho raz, dvakrát a pritom ho nakrútiť na video. To by sa dalo ako tak pochopiť. Keď sa však niekto nechá vylákať štyrikrát, z toho raz do svojej vlastnej prezidentskej kancelárie, aj najjednoduchší volič nemôže nezistiť, že sa jedná o výnimočný talent. Okrem toho ak nieto dokáže po strašnej tragédii, ktorá sa stala v istý pondelok pred troma rokmi, lyžovať v Rakúsku až do piatku, mal by sa zdržať akýchkoľvek poznámok o morálke.”
Strana Za ľudí
Dodal, že úsmevne na neho pôsobí povolebné hodnotenie výsledkov. “Ak strana vyhrá voľby, tak sú to populisti. Ak ledva prekročí päť percent, tak ide o odborníkov. Voliči volia nie podľa odbornosti, ale podľa toho, akú dôveru a nádej vzbudzujú jednotliví kandidáti. Nemyslím si, že tu rozhodne cesta na Cyprus, alebo na Azúrové pobrežie. Som presvedčený, že rozhodne dlhoročný a konzistentný postoj kandidáta proti politickej mafii a korupcii. Porovnávať čísla prieskumov verejnej mienky s číslami reálnych volebných výsledkov, nota bene desať mesiacov po voľbách a tri roky pred ďalšími, je dosť neprofesionálne a je vtom kus demagógie.”
“Pre Za ľudí len pár poznámok. Neprajem im to, ale zrejme ide o stranu na jedno použitie. Širokospektrálna strana musí mať viac percent, ako prúdov a zatiaľ majú málo percent aj na jeden prúd. Nie som si istý, či názov tejto strany je najslabomyselnejší za posledných 30 rokov,” vysmial Kňažko názov strany, ktorý ľudová kultúra prerobila na pejoratívne Žaľudi. “Medzi horúcich kandidátov na tento titul však rozhodne patrí. Jedno je ale isté. Ide o najpopulistickejší názov strany v histórii a to sa pre stranu odborníkov naozaj veľmi nehodí.”
Kritizoval aj Miroslava Kollára či najnovšie Tomáša Valáška, ktorí odišli zo Za ľudí, no ostávajú poslancami. “Teraz jeden ich poslanec opustil koalíciu, ale na rozdiel, napríklad od Drobu, alebo Viskupiča, ktorí vyhrali regionálne voľby, mandát poslanca NR SR mieni vykonávať. Ak chce niekto naplno vykonávať funkciu primátora alebo poslanca, mal by sa rozhodnúť pre jednu z nich, pokiaľ nedisponuje „výnimočným talentom“. Okrem toho so svojim provinčným politickým zmýšľaním sa lepšie uplatní v regióne, ako v parlamente.”