Damask 2. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR-Kevin Lamarque/Pool Photos via AP)

Rozbitie mierových dohôd o Sýrii, ktoré v Ženeve uzatvorili Sergej Lavrov a John Kerry poukázalo na fakt, že prezident USA nedokáže plnohodnotne kontrolovať situáciu vo svojej krajine a časť amerických politikov (neoconi a jastrabi) ho už ako prezidenta ani neakceptuje. Aktivity jastrabov a neoconov však nič nemenia na fakte, že po ročnom pôsobení ruského vojenského kontingentu v Sýrii sa postavenie USA v Sýrii a na Blízkom východe značne otriaslo, píše ruský analytik Jurij Barančik.

Dňa 30. septembra 2015 bol tomu rok, čo legitímny prezident Sýrie Bašar Asad poprosil Rusko o pomoc. Prezident RF Vladimír Putin súhlasil so začatím antiteroristickej operácii RF v Sýrii a poukázal na skutočnosť, že pod vedením USA takmer 11 krajín uskutočnilo viac ako 500 leteckých úderov na rôzne ciele v Sýrii, pričom žiaden hmatateľný výsledok v podobe oslabenia teroristov tieto útoky USA vedenej koalície nepriniesli.

Ruský vstup do Sýrie nepríjemne zaskočil USA, ktoré už očakávali skorý pád Bašara Asada. Ten takmer 4 roky bojoval, legitímny sýrsky prezident Bašar Asad, osamotený voči koalícii vedenej USA, Západom, Tureckom a ropnými monarchiami Perzského zálivu. Vojenské, ekonomické útoky (embargo) a propagandistické útoky na legitímneho sýrskeho prezidenta Bašara Asada boli nesmierne silné a ruská pomoc prišla naozaj v poslednej chvíli.

V noci zo 6. na 7. október zaútočili Rusi na vzdialenosť väčšiu ako 1500 km svojimi okrídlenými raketami Kaliber na pozície teroristov v Sýrii. Rusko vystrelilo 26 rakiet Kaliber z bojových lodí Dagestan, Grad Svijažsk, Velikij Ustjug a Uglič. Výsledkom tohto útoku bolo rozbitie viacerých veliteľských centier teroristov, v ktorých údajne pôsobili aj zahraniční spravodajcovia z USA, Západu, Izraela, Turecka, Saudskej Arábie. Šok z útoku raketami Kaliber bol tak veľký, že takmer 24 hodín sa USA nezmohli ani na zmysluplnú reakciu v médiách.

V novembri 2015 Turecko zákerne zostrelilo bitevník SU-24 a zahynul ruský pilot Oleg Peškov, ktorého rozstrieľali protureckí teroristi na padáku, druhého pilota sa vďaka akcii ruských a sýrskych špeciálnych jednotiek podarilo zachrániť. Príslušníci ruských a sýrskych špeciálnych jednotiek pri záchrane pilota narazili na oddiel špeciálnych jednotiek Turecka, podporovaný skupinou ISIL. V boji zahynulo takmer 20 sýrskych špecialistov, turecký oddiel a oddiel ISIL však Sýrčania a Rusi vyhladili. Ruského pilota SU-24 sa podarilo zachrániť.

Po incidente s bitevníkom SU-24 Rusko prerušilo diplomatické kontakty s Tureckom, Rusi zastavili svojich turistov a zaviedli embargo na turecký tovar. Rusko zvýšilo počet lietadiel operujúcich v Sýrii na 69 a vo veľkom začalo likvidovať cisterny s kradnutou sýrskou ropou, ktorá cez Turecko putovala na svetové trhy. Ďalších 18 útokov raketami Kaliber na veliteľské strediská teroristov v Sýrii znova otriasli bojaschopnosťou teroristov

V marci 2016 zahynul pri Palmýre ruský príslušník Specnaz Alexander Prochorenko, ktorý keď zistil že je v obkľúčení a hrozí mu zajatie, naviedol delostreleckú paľbu na seba. Dobrovoľne sa obetoval,  niekoľko desiatok mŕtvych teroristov však ostalo ako trvalé memento pre sýrskych džihádistov, ktorí sa znova naučili báť sa ruského Specnazu.

Dňa 14. marca 2016 prezident RF Vladimír Putin oznámil, že ruské letectvo splnilo všetky ciele svojej misie. Rusi uskutočnili viac ako 7 200 vzletov a zničili 12 700 objektov teroristov. Ofenzíva teroristov v Sýrii bola rozbitá, sýrska armáda získala čas na reorganizáciu, takže sýrska armáda začala útočiť v provinciách Hama, Idlib i Aleppo. Teroristov bolestne zasiahla aj skutočnosť, že obchod s kradnutou sýrskou ropou sa znížil takmer o 2/3.

V apríli 2016 sýrska armáda oslobodila Palmýru, jedno z najstarších miest sveta. Ukázalo sa, že vďaka náletom ruského letectva za približne pol roka zahynulo takmer 35% teroristov – ich počet klesol z 80 000 teroristov na cca 50 000. Pritom západná koalícia, vedená USA za 2 roky hlásila likvidáciu približne 5 000 teroristov.

V júni sa vďaka prezidentovi Kazachstanu Nursultanovi Nazarbajevovi podarilo konečne Erdoganovi nadviazať kontakt s prezidentom RF Vladimírom Putinom. Nasledoval Erdoganov list v ruskom jazyku, v ktorom sa Erdogan oficiálne ospravedlnil za zostrelenie ruského SU-24, ruská strana ospravedlnenie prijala a diplomatické vzťahy s Tureckom sa začali obnovovať. Neúspešný pokus o prevrat v Turecku a zmeny na Blízkom východe naladili Erdogana voči Rusku ešte ústretovejšie.

V septembri 2016 sa uskutočnili 15 hodinové rozhovory v Ženeve, medzi Sergejom Lavrovom a Johnom Kerrym. Rusko a USA podpísali 5 dokumentov o prímerí v Sýrii, veľká časť týchto dokumentov však ostala z dôvodu žiadosti USA utajená. Prímerie sa ale aj tak nedosiahlo a bola to americká strana, ktorá začala podnikať kroky vedúce k eskalácii konfliktu.

Americké letectvo zaútočilo v septembri 2016 na pozície sýrskej armády v Deir ez Zor, pričom krátko po leteckom útoku nasledoval pozemný útok ISIL. Celá akcia bola podľa vojenských odborníkov jednoznačne koordinovaná, takže potvrdila prepojenie medzi letectvom USA a teroristami z ISIL. Potom nasledoval útok amerického bezpilotného lietadla na humanitárny konvoj v Aleppe, z čoho USA obvinili Sýriu a Rusko.

Nehľadiac na provokácie USA, ktoré sú svedectvom ich pokrytectva a neochoty plniť dohovory v Ženeve, možno povedať, že zatiaľ ročné pôsobenie ruského leteckého kontingentu v Sýrii sa nesie v znamení nesmiernych úspechov. Za rok takmer 15000 bojových vzletov, zničených tisíce cieľov – oporných bodov, veliteľských bunkrov, skladov, bojových vozidiel, tankov, rafinérii, likvidácia takmer 40 000 teroristov, z toho minimálne 2000 teroristov pochádzalo z  Ruska (ruské letectvo zlikvidovalo aj 17 poľných veliteľov z územia Ruska). Straty Ruska sú 20 mužov, 1 SU-24 a štyri vrtuľníky, čo podľa vojenských odborníkov nie sú vysoké straty pri tak širokokoncipovanej vojenskej operácii.

Vojenskí odborníci a analytici prízvukujú, že k uzavretiu mieru v Sýrii je ešte ďaleko. Takisto bližšie podrobnosti operácie ruského vojenského kontigentu v Sýrii ostanú ešte dlhú dobu utajnené. Očividným faktom však je, že vďaka ruskému vstupu do diania v Sýrii sa podarilo zachrániť legitímneho prezidenta Bašára Asada, ktorého sa USA snažili celý čas zúrivo odstrániť. Vďaka ruskému zásahu už dnes nie je témou dňa odchod, resp. likvidácia Asada, s čím sa americkí jastrabi nedokážu zmieriť.

Rusko ukázalo vo všetkých vojenských sférach (námorníctvo, raketové vojská, letectvo, rozviedka) vysokú profesionalitu a stupeň bojového majstrovstva a pripravenosti. Ruský vojenský potenciál prezentovaný v Sýrii nielenže nemilo prekvapil Západ i USA, ale prekvapil aj vojenských odborníkov v Rusku, ktorí neočakávali, že Rusko si povedie až tak dobre. Misia v Sýrii samozrejme zvýšila aj dopyt po ruských zbraniach, ktoré sa ukázali ako robustné, spoľahlivé a vysoko ničivé.

V bojoch v Sýrii sa sporadicky nasadili aj členovia morskej pechoty a Specnazu. Nešlo o masívne operácie, charakteristické pre Afganistan, ale o špeciálne operácie, respektíve o operácie s cieľom zvýšiť ochranu konvojov či strategických bodov (letiská, štáby….). Hystéria proamerickej liberálnej opozície v Rusku, ktorá strašila ruskú verejnosť novým Afganistanom sa ukázala byť kontraproduktívna. Vo voľbách do ruskej Dumy sa nik z proamerických ruských politikov do Dumy nedostal a ľudia ukázali že dôverujú svojmu prezidentovi Vladimírovi Putinovi a strane Jednotné Rusko.

Rusom  sa podarilo výrazne eliminovať zástupnú armádu USA v sýrskom konflikte. Teroristi i umiernená opozícia si momentálne lížu rany a ich situácia v Aleppe je kritická. Sýrska armáda kontroluje už viac ako 70% krajiny, teroristi sú v obkľúčení a ISIL sa pohybuje v riedko osídlených púštnych oblastiach, ktoré momentálne nikoho nezaujímajú. Momentálne sa sýrsky generálny štáb a ruskí špecialisti sústredia na Aleppo. Víťazstvo v Aleppe bude znamenať „prekročenie Rubikonu v Sýrii“. Likvidácia teroristov v Aleppe bude znamenať koniec americkej zástupnej armády, takže USA stratia možnosť priamo ovplyvňovať dianie v tejto ťažko skúšanej krajine, ktorá sa za takmer 5 rokov občianskej vojny zmenila z kvitnúcej krajiny na rumovisko.

Zásah ruského letectva v Sýrii označujú viacerí experti za unikátny. Rusko v podstate so zmiešaným leteckým plukom dokázalo totálne zmeniť rozloženie síl v Sýrii a takmer 5 ročné pôsobenie USA v Sýrii, Rusi za rok svojho pôsobenia v Sýrii eliminovali. Efektivita Ruska priniesla so sebou nielen zmeny v Sýrii, ale zmenila rovnováhu síl aj na celom Blízkom Východe. Ukázalo sa, že Rusi dokážu okrem diplomacie účinne využívať aj svoje vojenské jednotky a že dokážu v krátkej dobe dosiahnuť svoje ciele.

Vojenskí jastrabi v USA a neoconi chápu, že ak bude pokračovať ofenzíva sýrskych vládnych vojsk v Aleppe, ktorú podporuje libanonský Hizballáh, šiíti z Palestíny, Iraku a takisto aj Irán a zhora kryje ruské letectvo, budú musieť odpísať svojich žoldnierov zo zástupnej armády. Pre jastrabov a neoconov je nesmierne dôležité eliminovať mierovú dohodu zo Ženevy (september 2016) a za každú cenu zachrániť svoju zástupnú armádu. Využívajú k tomu všetky diplomatické finty a metódy nátlaku. Ak sa všetko darí podľa ich plánu, tak pokrytecky označujú svoje vojenské akcie za akt ochrany demokracie. Ak sa ukáže protivník dostatočne silný a odolá ich útoku, požadujú zastavenie paľby a uzavretie prímeria. Pritom nemienia dohody ktoré uzavreli dodržiavať a keď nazbierajú dostatok síl znova zaútočia. Využívajú svoj vplyv vo svetových médiách a vždy obviňujú z nedodržiavania dohôd svojho oponenta.

Túto primitívnu schému využívajú Anglosasi už niekoľko desaťročí, takže Rusko muselo vytvoriť vlastnú schému, ktorú využíva v rozhovoroch s diplomatmi USA. Americké kroky vedúce k likvidácii dohôd v Ženeve Rusko netešia, ak však USA nebudú svoje kroky korigovať, k ďalším diplomatickým rozhovorom Rusko prikročí až po oslobodení Aleppa a likvidácii teroristov.

USA a Západ v roku 2014 iniciovali Majdan na Ukrajine, aby demonštrovali že sú schopní nielenže izolovať Rusko od Európy, ale izolovať ho aj na medzinárodnej scéne. Úspešná akcia ruskej armády v Sýrii a problémy, v ktorých sa zmieta Ukrajina však americký protiruský zápal značne schladili, badateľný je najmä  v časti európskeho politického spektra. USA už evidentne nestačia z piedestálu určovať svoje pravidlá hry a musia si čoraz častejšie sadať za diplomatický stôl. Samozrejme, že sa to USA, ktoré si v rokoch 1991 – 2008 zvykli na pozíciu hegemóna a svetovej veľmoci nepáči. USA však nemajú dostatok síl na to aby izolovali Rusko, alebo Čínu. Politika USA na Blízkom východe utrpela vážnu porážku, hysterické reakcie prezentované výrokmi Samanthy Powerovej či Johna Kirbyho bezmocnosť USA len potvrdzujú.

„Vďaka úspešnej operácii v Sýrii si Rusko opätovne prinavrátilo status veľmoci. USA a Západu sa nepodarilo Rusko izolovať, takže si budú musieť americkí a európski politici zvyknúť na skutočnosť, že s Ruskom sa už nedá hovoriť z pozície sily“ uzatvára svoj článok Jurij Barančik.