Môj profil 
Predplatné
Na návrh Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pripadá Svetový deň mlieka na 1. júna a v tomto termíne sa slávi od roku 2001. Odvtedy sa počet krajín, zúčastňujúcich sa na oslavách tohto dňa, neustále zvyšuje, uviedla FAO na svojej webovej stránke.
Na Slovensku sa tento deň pripomína v tretí májový utorok.
Samotná FAO upozornila, že aktivity súvisiace so Svetovým dňom mlieka sa vo viacerých štátoch konajú ako národné dni mlieka aj v iných termínoch, čo poukazuje na význam mlieka ako globálnej potraviny.
Zatiaľ bolo v tomto roku zaregistrovaných 144 aktivít súvisiacich so Svetovým dňom mlieka. Pripojiť sa dá aj prostredníctvom sociálnych sietí s hashtagom #WorldMilkDay a #EnjoyDairy. V roku 2018 sa v 72 krajinách uskutočnilo 586 podujatí, informoval web worldmilkday.org.
Vo viacerých štátoch výrobcovia a spracovatelia mlieka tradične organizujú pre širšiu verejnosť podujatia, na ktorých ju oboznamujú s procesom od dojenia cez spracovanie mlieka až po výrobu mliečnych výrobkov. Svetový deň mlieka dáva možnosti aj pre akcie pre samotných prvovýrobcov a profesionálnych pracovníkov v odbore mliekarenstva, k slovu sa môžu dostať odborníci na výživu.
FAO vybrala dátum 1. júna preto, lebo okolo tohto dňa sa problematike mlieka a mliekarenstva sústreďovali podujatia vo viacerých krajinách sveta. Daný deň navrhla FAO preto, aby sa počas neho sústredila pozornosť výrobcov aj spotrebiteľov na význam mlieka a spoločne daný deň oslávili.
Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň. Najmä v záujme udržania a upevnenia zdravia ľudí.
Poukázať na význam mlieka a vyzdvihnúť jeho mimoriadne nutričné vlastnosti vo výžive človeka sa rozhodli lekári a odborníci na výživu v roku 1957 na konferencii o výžive vo švajčiarskom Interlakene.
Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Navyše obsahuje základné živiny s vysokou využiteľnosťou a esenciálne látky, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Pritom sa v mlieku vyskytujú v dostatočnom množstve a vo vyváženom pomere.
Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor. Oba sú v ľudskej výžive nenahraditeľné na tvorbu kostí a zubov.
Mimoriadne postavenie medzi mliečnymi výrobkami majú kyslomliečne produkty (jogurty, kefíry, acidofilné mlieka, bryndza), ktoré obsahom živých kultúr pozitívne ovplyvňujú metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry, stimulujú imunitný systém, prejavujú protirakovinovú aktivitu a redukujú sérový cholesterol.
Konzumácia mlieka môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v množstve minimálne 220 kilogramov na osobu za rok.
.JPG)
.jpg)
