Môj profil 
Predplatné
“Menové vojny” sledujú cieľ ozdravenia národnej ekonomiky cestou zdržiavanie rastu svojich mien. Niektorí experti sú presvedčení, že v najbližšej budúcnosti sa budú vášne vo svetovom finančnom systéme len roznecovať.
Grišin uvádza, že Európska centrálna banka znížila začiatkom novembra diskontnú sadzbu. Mnohí sa domnievajú, že posilňovanie eura do maximálnych hodnôt od roku 2011 v tom zohralo významnú úlohu. V rovnakom čase české monetárne úrady vyhlásili na menovom trhu intervenciu s cieľom devalvácie koruny. Stalo sa tak prvýkrát za posledných 11 rokov. Na Novom Zélande sú ochotní odložiť zvýšenie sadzby, aby zdržali rast novozélandského dolára. Šéf austrálskej Centrálne banky vyhlásil, že je nutné znížiť kurz austrálskeho dolára, čo pomôže vyvážiť rast hospodárstva krajiny.
Na čele krajín bojujúcich pomocou menového kurzu je Japonsko. Jeho centrálna banka oslabila v roku 2013 japonský jen voči doláru takmer o 25 percent a kurz japonskej meny dosiahol ukazovateľov z konca roka 2008.
Ďalšie kolo menových konfrontáciou môže mať za následok infláciu, varuje finančný analytik Mark Rubinštejn: “Vypuknutie menových vojen vidíme stále. A tento proces má svoje záporné stránky. Ak mena značne a rýchlo strácať na hodnote, môže to spôsobiť vysokú infláciu.”
Nehľadiac na to pokračujú centrálne banky vo svojej politike v prospech ekonomík celých svetadielov. Experti tvrdia, že podobná prax ovplyvňovania tvorby kurzov mien bude pokračovať aj v roku 2014. Napríklad lacné euro sa môže stať pre Európu hlavným činiteľom rastu. A potom bude môcť ekonomika “starého sveta“, hlavného ekonomického partnera Ruska, začať síce pomaly, ale isto rasť, uvádza na záver Grišin.
zf
.JPG)
