Štokholm 9. júla 2019 (HSP/Life Site News/Foto:Pixabay)
Švédske nepriateľstvo voči kresťanom žiadajúcim o azyl utekajúcim zo stredného Východu je záležitosťou života a smrti, uvádza alarmujúca správa švédskej kresťanskej organizácie
Jacob Rudenstrand, zastupujúci generálny tajomník Švédskej Evanjelickej Aliancie napísal pre The Stream, že pri prehodnocovaní 619 prípadov žiadostí o azyl od konvertitov na kresťanstvo z Afganistanu, 70% bolo zamietnutých, pretože ich vyznanie bolo posúdené ako falošné napriek faktu, že životy tých, ktorí opustili svoju krajinu sú v ich domovine v ohrození.
Navyše, kresťania hľadajúci azyl musia rutinne podstúpiť „pop kvíz,“ aby sa určilo, či sú praví kresťania. Otázky sú o témach ako Sv. Trojica, sviatosti, rôzne kresťanské denominácie, rovnako ako „niektoré komplexné otázky, ktoré dokonca ani skúsení pastori nevedeli zodpovedať.“ Zlyhanie v teste znamená deportáciu.
Čo je ešte horšie, Rudenstrand tvrdí, že vláda často neberie do úvahy Cirkev či pastorov, ktorí vieru kresťanských utečencov potvrdzujú. „Uvedie Cirkev, že kresťan chodí verne do kostola? Že nasleduje vieru? Že je aktívny v nedeľnej škole či v rámci menších skupín? Že vyznal Ježiša ako Pána? Že bol pokrstený? Na tom im nezáleží,“ píše Rudenstrand.
Dodáva, že nádeje kresťanov na azyl závisia často od toho, ktorá politická strana má pod kontrolou jurisdikciu, kde žiadajú o tento status. Sudcovia vymenovaní švédskou demokratickou stranou vydávajú nariadenia proti kresťanským konvertitom v 93%, zatiaľ čo sudcovia zvolení ľavicovou stranou sú zamietnutí v 15%.
„Sme sekulárna vládna moc, ktorá musí vyskúšať, či je viera pravá. Prácou Cirkvi a slobodnej Cirkvi je zhodnotenie, či by ľudia mali byť súčasťou kongregácie,“ obhajuje vysoký právny úradník z Agentúry pre Migráciu Fredrik Beijer.
„Na začiatku budúceho roka bude OSN posudzovať záznamy švédskych ľudských práv počas Univerzálneho Pravidelného Hodnotenia (UPR),“ uzatvára Rudenstrand. „Pre krajinu, ktorá sa hrdí tým, že je humanitárnou veľmocou, hrozba voči kresťanom – najmä tým s moslimským pozadím – zostáva v slepej uličke.“
Iné Európske krajiny rovnako ukázali nevraživosť voči kresťanským konvertitom z moslimských krajín. V marci vo Veľkej Británii pôvodne zamietli azyl iranskému kresťanovi. Ten uviedol, že konvertoval na kresťanstvo, lebo kresťanstvo je „o pokoji, odpustení a dobre.“ Vládni úradníci označili tento motív za „nekonzistentný“ s pasážami v Biblii v knihách Levitikus, Exodus, Zjavenie a s evanjeliom podľa Matúša – čiže podľa nich kresťanstvo nie je náboženstvo mieru, a tak mu azyl pôvodne zamietli. Po medializácii ho vraj ešte prešetria.
Čo sa týka náboženskej slobody – kresťania narodení vo Švédku na tom nie sú oveľa lepšie. Kňazom, ktorí odmietli vykonať „sviatosť manželstva pre páry rovnakého pohlavia,“ bolo odporúčané nájsť si inú prácu, školám bolo zakázané poskytovať hodiny náboženstva a modliť sa pred jedlom a vláda sa pokúsila donútiť pôrodné asistentky k účasti na potratoch.
Preklad Viktória Dandárová