“Vojnová propaganda je v skutočnosti to, že človek klame ľudí slovom a potom ich vedie do vojny, ktorú nechcú, z ktorej sa vracajú buď mŕtvi, či zmrzačení. Alebo keď oni sami nestrieľajú a nejdú do vojny, tak sú doma pripravení platiť výdavky na zbrojenie a voliť tú vládu, ktorá tú vojnu vedie! To je vojnová propaganda,” vysvetľuje Daniele Ganser.

” Vojnová propaganda má veľmi výslovne za cieľovú skupinu domáci front! Tento domáci front je neozbrojený. To znamená, že nemá žiadne lietadlové lode ani žiadne tanky, ale má hlavy, má srdce a mysle. Ak chce vojnová propaganda nad týmto domácim frontom zvíťaziť, musí sa ich neustále pokúšať presviedčať o tom, že vojna je nevyhnutná,” dodáva.

“Domáci front napríklad v afgánskej vojne je Nemecko, v prípade, že Nemecko má vojakov v Afganistane. To znamená: najprv musia byť presvedčení politici, pretože politici sú prirodzene tí, ktorí majú kompetencie na to, aby vôbec rozhodli o tom ísť do Afganistanu, že táto vojna je správna. Politici sú volení ľuďmi, takže musí byť ľud presvedčený o tom, že táto vojna je dôležitá a správna – to je domáci front. Domácim frontom sú žurnalisti, politici, ľudia na ulici, domáci front sme vy a ja. Domáci front je vždy tá strana vysielajúcich vojakov,” pokračuje vo vysvetľovaní.

“Vojnová propaganda rozmýšľa stále rovnako. Niekto chce ukázať, že ten človek, ktorý je zabíjaný, nemá vôbec žiadne právo na život! Napríklad Gréci pred 2000 rokmi hovorili, že všetci mimo ich územia sú barbari. (…) Propaganda nepracuje s puškou alebo ručným granátom, ale s tým, čo máme priamo tu v priestore – so slovom! So slovami, ktoré vy používate, so slovami, ktoré ja používam. Slovo je ako skalpel a človek s ním má veľmi veľký vplyv. Mnoho ľudí čiastočne vôbec nerozumie tomu, ako mocné sú v skutočnosti slová. (…) Spomeňte si na Martina Luthera pred 500 rokmi, kedy prišiel a povedal, že to, čo nám tu vykladáte o predaji odpustkov, je celé nejaké divné! Vtedy bola cirkev najvyššou mocou a Luther nemal nič iné ako slovo. On len povedal: “Nechápem, že človek má tu na Zemi zaplatiť peniaze, za ktoré dostane niečo sľúbené do posmrtného života a vy za to tie peniaze zoberiete. Vyzerá to ako lacný proces na obohatenie, ako mocenský proces.” A to isté máme dnes s vojnami. Nie je to tak, že všetci veria, že vojny majú napomáhať ľudským právam. Mnoho ľudí vie, že to tak nie je! Vedú sa vojny o zdroje, ukorisťuje sa ropa, predávajú sa tanky, predávajú sa rakety Tomahawk. Je to sám v sebe uzavretý kruh, ktorý sa dá vytvoriť. to ale nie je žiadny model pre 21. storočie,” vraví švajčiarsky historik venujúci sa výskumu vojen, mieru a energetiky z geopolitickej perspektívy.

Redaktor pokračuje v rozhovore na tému aktuálnej spoločenskej situácie vyvolanej možnosťami informovania sa na internete z rôznych svetových informačných zdrojov: “Žijeme vo veľmi napínavých časoch. Nie som síce žiaden historik, avšak keď sa pozriem do minulosti, tak zatiaľ nikdy nebola doba, kedy prostý občan alebo intelektuál mal možnosť hovoriť k masám – mám na mysli internet. Po väčšinu času informovali elity, vlastníci, cirkev, králi cez zodpovedajúce kanály; a to, čo nepovedali, to, čo nebolo popísané, o tom ľudia nič nevedeli. Vo svojich prednáškach hovoríte o svojom otcovi, ten čítal jedny noviny a to, čo v týchto novinách stálo, to bol svet. Hotovo! Váš otec nerobil rešerš k týmto informáciám, nechodil na internet, ani nemal chytrý telefón. Musel by ísť do vedľajšej dediny, aby si tam prečítal iné noviny, v ktorých by boli iné informácie, prípadne iné pohľady na svet. Dnes môže ísť človek na internet a hneď povedať: “Toto som ale počul inak!” Takže dnes si niekto prečíta noviny alebo magazín, ide na internet na Russia Today, Al Jazeera, alebo číta The Times z Číny, či kamkoľvek inam a povie: “Toto som ale počul inak!” A keď to urobí veľa ľudí, tak majú elity problémy, pretože keď to masy počuli inak, tak už nemôžete ľudí tak ľahko ovládať.”

Ganser hovorí ďalej o propagande: “Propaganda má jedno pravidlo. Musíte vlastne len niečo dostatočne často opakovať! Nemá to nič spoločné s tým, či je niečo pravda alebo lož. Vojnová propaganda hovorí, že to musíte na všetkých kanáloch stále opakovať. Napríklad: 11. septembra bol Usáma bin Ládin, 11. septembra bol Usáma bin Ládin, 11. septembra bol Usáma bin Ládin, a potom ešte raz 11. septembra bol Usáma bin Ládin. Ľudia ráno vstanú a z rádiového budíka počujú: “Dobré ráno dámy a páni, toto sú ranné správy. Práve teraz opätovne potvrdili, že teroristické útoky 11. septembra vykonal Usáma bin Ládin!” Sú ešte v polospánku a už to znovu počuli. Potom si sadnú k stolu na raňajky, otvoria si noviny a tam stojí: “Teroristické útoky 11. septembra vykonal Usáma bin Ládin! Horúca stopa vedie do Afganistanu!” Nemajú príliš času, musia do práce. Znovu to počujú v rádiu, potom majú niekde v práci televíziu, kde neustále bežia správy znovu a znovu o tom istom príbehu. Neskôr idú z práce unavení domov, je koniec dňa a pozrú si ešte večerné správy … ”

Na otázku, či takto ide o vymývanie mozgu, Ganser odpovedá:” Áno! Iste! Vari existuje niekto, komu to nie je jasné? Keď stále hovoríte ten istý príbeh bez toho, aby ste k tomuto príbehu mal dôkazy, tak je to vymývanie mozgu! To zaujímavé ale, čo teraz môžeme povedať, ak sa dostatočne dlho zaoberáme mediálnymi kompetenciami, je, že vymývanie mozgu funguje! Keď človek stále dookola hovorí to isté, tak tomu ľudia uveria. (…) Väčšina si pomyslí, že ak to prichádza zo všetkých kanálov, tak to musí byť pravda. Pretože ľudia majú pocit, že keď to stojí v magazínoch, v televízii a keď to ešte hovorí aj americká vláda, tak to predsa nejako musí byť pravda.”

Redaktor Ken Jebsen podčiarkuje Ganserovu pointu slovami: “Keď hovoria v športových udalostiach pravdu, tak prečo by mali teraz klamať. To je ten trik!” A Ganser regauje: “Presne! Okrem toho sedí aj predpoveď počasia, takže … Pravidlo pre to je, že to musí bežať na všetkých kanáloch. V takom prípade je jedno, či je niečo pravda, alebo lož. (…) To, na čo musí človek stále myslieť, je, že vojnová propaganda používa slová, ak však pri slovách nedávate pozor, zomriete! To nie je žiadna maličkosť! Ľudia stále hovoria: “Áno, keď niekto prichádza len so slovami, tak je to maličkosť. Keď ale má pri sebe zbraň, tak dávam pozor!” To je úplne zlé pochopenie situácie! Slová sú niečo neuveriteľne mocného. Ja sám ich používam, poznám moc slov a chcem ich používať pre mier. Existujú však ľudia, ktorí ich veľmi efektívne používajú pre vojnu.”

Ganser následne hovorí o druhom pravidle propagandy:” Druhé pravidlo je, že človek musí stále hovoriť, že sme boli napadnutí! To u obyvateľov funguje veľmi dobre, pretože v tom prípade sa u nich aktivuje reflex – keď na nás tí druhí útočia, tak my môžeme viesť protiútok! Máme na to právo! Slová sú meče propagandy. (…) Ide o slová. Vojna slov je v súčasnosti vedená tak, že ľudia dnes neustále hľadajú cesty a bohužiaľ vedú k tomu, aby vyhecovali národy do vojny. Jeden človek, ktorý sa tým dostatočne dlho zaoberal, hovorí, že ide stále o ten istý trik. Najskôr rozdelíte ľudí do dvoch skupín, napríklad na árijských Nemcov a Židov, alebo na Hutov a Tutsiov, alebo na Iračanov a Iráncov, alebo na sunnitov a šiítov – vždy sú nejaké možnosti, podľa ktorých možno deliť. Následne, keď máme tieto dve skupiny, musí začať jedna skupina na svojom domácom fronte tú druhú skupinu ponižovať! Takže Hutuovia a Tutsiovia začali hovoriť, že tí druhí sú šváby. Alebo RAF v Nemecku hovorili, že policajti sú ošípané.

Teraz musíme začať dávať pozor! Zo začiatku si môžeme povedať, policajti sú ošípané, to môže povedať každý, kto mal zlý deň a bol policajtmi zbitý na nejakej demonštrácii. Ale. To je veľmi nebezpečné vyjadrenie, pretože ošípané môže človek zabíjať! No od zašľapovania švábov v Rwande v roku 1994 k mačete už nie je príliš ďaleko (Rwandská genocída – pozn. red. Sputnik). Ďalej máme slovné spojenie z Tretej ríše – Židia sú len zvieratá, môžu byť splyňovaní, keďže splyňovať zviera nie je zas tak hrozné. Alebo Afganci – to sú teroristi, tí môžu byť bombardovaní. Alebo Iračania – tí majú zbrane hromadného ničenia, tí sú tiež kombinácie barbarov a teroristov!” (Sputnik vysvetľuje, že zbrane hromadného ničenia poslúžili ako zámienka USA pre útok na Irak v roku 2003. Neskôr sa ukázalo, že Irak zbrane hromadného ničenia nevlastnil a celý príbeh bol vygenerovaný washingtonskou administratívou, čo na pôde OSN reprezentoval vtedajší minister zahraničných vecí USA Colin Powell)

Nakoniec Ganser dodáva: “Vojny nemôžu vyriešiť naše problémy. My máme problémy. Ale ešte viac vojen, ešte viac znásilňovania, ešte viac rezania hláv, ešte viac teroru, ešte viac všadeprítomného sledovania štátu – to nie je vývoj, ktorý ľuďom odporúčam! Chcem vám ukázať, že vojna o vašu hlavu, to znamená vojna o to, čo si myslíte, začína v tú chvíľu, kedy vám ráno zazvoní budík.”