Švajčiarske múzeum oznámilo, že prijme Gurlittovu zbierku “zvrhlého umenia”

Berlín 24. novembra 2014 (TASR/HSP)

Vzácna Gurlittova umelecká zbierka obsahuje okrem iných aj diela od majstrov svetovej aj nemeckej výtvarnej avantgardy

Švajčiarske múzeum výtvarného umenia v Berne prijme celú zbierku výtvarného umenia miliardovej hodnoty, ktorú jej po smrti odkázal nemecký zberateľ umenia Cornelius Gurlitt, syn obchodníka s umením v službách Adolfa Hitlera. Informovala o tom dnes agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie riaditeľa múzea Christopha Schäublina.

Reklama

Riaditeľ prisľúbil, že diela ostanú v Nemecku, pokiaľ sa nepreukáže ich skutočný pôvod. Pokiaľ sa zistí, že ich nacisti ukradli židovským majiteľom, úrady nadviažu kontakt s ich pôvodnými vlastníkmi a dielo im vrátia.

Schäublin novinárov uistil, že múzeum rešpektuje dohodu o preverovaní pôvodu diel, ktorú uzavrel Gurlitt s nemeckou vládou. Svetový židovský kongres vedenie múzea varoval, že v prípade akceptovania zbierky sa vystavuje riziku “lavíny” súdnych procesov.

Reklama

Vzácna Gurlittova umelecká zbierka obsahuje okrem iných aj diela od majstrov svetovej aj nemeckej výtvarnej avantgardy. Ich umenie v tom čase Adolf Hitler označoval za “zvrhlé umenie” (Entartete kunst) a nariadil jeho zničenie. Nacisti diela od zakázaných moderných umelcov konfiškovali, zhromažďovali a pálili. Jedným z Hitlerových zberateľov “zvrhlého umenia” bol aj Gurlittov otec Hildebrand.

Cornelius Gurlitt, ktorý zomrel 6. mája v Mníchove vo veku 81 rokov, odkázal svoju kontroverzne vnímanú zbierku nevyčísliteľnej hodnoty celú Múzeu umenia vo švajčiarskom Berne, konkrétnejšie jeho nadácii.

Vo februári 2012 sa v zberateľovom mníchovskom byte našla desaťročia pred verejnosťou ukrývaná neoceniteľná zbierka. Do kolekcie s takmer 1200 dielami patrili aj obrazy Pabla Picassa, Marca Chagalla, Henriho Matissa, Maxa Beckmanna a Emila Noldeho.

Gurlitt žil utiahnutým životom v dome v Salzburgu a v byte v mníchovskej štvrti Schwabing, až kým sa neocitol v centre zrejme najpozoruhodnejšej umeleckej senzácie uplynulých desaťročí. V rozhovore pre týždenník Spiegel povedal, že nič nemal radšej ako svoje obrazy. V súvislosti so zhabaním obrazov uviedol, že úrady mohli počkať, kým nebude mŕtvy.

mž

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.