„Stále čakáme na správu pána Kotlára. Neviem, či ešte skúma doma mikroskopom,“ vyhlásil minister vnútra a predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok.
Ako podotkol, nechce zhadzovať jeho prácu, no stále nedodal, čo dodať mal, a teda správu o manažovaní pandémie počas rokov 2020 až 2023.
Šutaj Eštok zdôraznil, že rodiny 20-tisíc ľudí, ktorí zomreli, čakajú na jasný popis a vysvetlenie toho, ako sa pandémia manažovala.
„Veď si pamätáte atómovky Igora Matovičva (Hnutie Slovensko), ktoré tu hádzal – blackout, one time, next time a podobné veci, ktoré s plynutím času sa možno už stali smiešnymi. Ale na konci dňa za ním bolo 20-tisíc mŕtvych. Práve preto bol splnomocnenec Kotlár zriadený,“ dodal predseda Hlasu s tým, že ak ide o trestnoprávnu zodpovednosť, to v jeho kompetenciách nie je.
Dodať má správu o tom, ako bolo manažované riadenie pandémie, aby sa vedelo vyhodnotiť, ktoré z opatrení boli efektívne a ktoré, naopak, nie. Tieto informácie podľa Šutaja Eštoka priamo súvisia aj s takzvanými covidovými amnestiami, ktoré prezident Peter Pellegrini vetoval a vrátil ich do parlamentu na opätovné prerokovanie.
Ako minister vnútra a predseda Hlasu pripomenul, aj Ústavný súd SR rozhodol o protiústavnosti v jednej z častí návrhu zákona. Pokuty počas pandémie zostávajú do dnešného dňa podľa Šutaja Eštoka nejasnosťou.
„V susednom Rakúsku v exteriéri počas pandémie nikto nenosil rúška. U nás, keď ste nemali rúško, keď ste išli do lesa, tak vás pomaly išli zastreliť. O tom hovoríme, aby Kotlár doniesol trošku svetla do toho, a potom sa aj náš poslanecký klub bude vedieť lepšie postaviť k tomu, ako sa zachováme pri covidových amnestiách,“ dodal predseda Hlasu v súvislosti s tým, či sa poslanci pokúsia prelomiť veto prezidenta.
Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) dodal, že prezidenta v jeho námietke podporia.
Prezident Peter Pellegrini 25. apríla vrátil do parlamentu zákon o covidových amnestiách. Prezident zákon o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami nepodpísal a vrátil ho s výhradami na opätovné prerokovanie. Hlava štátu nesúhlasí s tým, aby boli odškodnení všetci, ktorí počas pandémie dostali pokuty za porušenie pandemických opatrení.
„Každý jeden človek, ktorý porušil vtedy platné nariadenie a bol za to zo zákona potrestaný, má dnes byť podľa nového zákona odškodnený. Považujem to za mimoriadne nebezpečný precedens,“ vyhlásil Pellegrini a pripomenul, že týmto zákonom sa mali odškodniť aj osoby, ktoré vedome porušovali opatrenia, napríklad v nemocniciach či domovoch pre seniorov, a mohli niekoho nakaziť či spôsobiť mu smrť.
„Nemohol by som sa pozrieť do očí pozostalým po obetiach COVID-19, ak by zákon začal platiť v tejto podobe. Preto som presvedčený, že ho treba upraviť,“ vyhlásil Pellegrini.
Ústavný súd SR potvrdil protiústavnosť pandemických opatrení iba v prípade nedobrovoľného zatvárania ľudí do karanténnych zariadení. Preto prezident súhlasí s tým, aby ľudia, ktorých proti ich vôli zavreli do karantény v štátnych zariadeniach, a museli zaplatiť aj režijné náklady, boli odškodení.
Spojené kráľovstvo chce v budúcom roku začať dodávať Ukrajine balistické rakety
Zmluvy na ich vývoj už boli podpísané, informuje agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje
Slavkovský formát rokoval o spoločných riešeniach pre bezpečnosť aj energetiku
Bezpečnosť, energetika a rozširovanie Európskej únie patrili medzi hlavné témy rokovania národných koordinátorov Slavkovského formátu , ktoré sa dnes uskutočnilo…
Nemecký neonacista, ktorý si úradne zmenil pohlavie na ženské, pôjde sedieť do väzenia pre mužov
Nemecké úrady vo štvrtok oznámili, že nemecký neonacista, ktorý momentálne vystupuje pod menom Marla-Svenja Liebichová, nebude umiestnený do ženskej väznice,…
ÚBOK zasahoval pri podozrení z korupčného konania,vyšetrovateľ obvinil dve osoby
Protikorupčná jednotka Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru v stredu (15. 7.) zasiahla v rámci policajnej akcie s…
Tri kraje žiadajú pre regióny 40 % z eurofondov na kohéziu
Nastavenie nového eurofondového obdobia musí zachovať silnú kohéznu politiku, pričom o 40 % prostriedkov určených na vyrovnávanie rozdielov by mali…
























