Sme nepoučiteľní?

Povedzme si otvorene: dávno už nejde iba o pomoc ukrajinským občanom. Ide o geopolitické, ekonomické a mocenské záujmy jednotlivých štátov. A cenu za tieto záujmy platia predovšetkým Ukrajinci – svojimi životmi. Európania ju platia rastúcim zadlžením, neistotou a oslabovaním vlastnej ekonomiky. Európanmi myslím však aj vás priatelia – platíme to totiž aj my.

Zahraničná politika Európskej únie sa zúžila takmer na jedinú tému. Akoby Európa nemala problémy s konkurencieschopnosťou, migráciou, energiami, bezpečnosťou či životnou úrovňou vlastných občanov. Zaslepenosť Ukrajinou a krv v očiach pri vyslovení slova Rusko zatemnilo zdravý rozum.

Najnebezpečnejšie v tom celom je, že každá pochybnosť o tejto politike je okamžite označená za nepriateľský postoj. Pritom požadovať mierové riešenie nie je slabosť. Chrániť vlastné národné záujmy nie je zrada. Je to priam nutnosť (a pre mňa aj samozrejmosť). Odmietnuť bezbrehé zbrojenie neznamená stáť na strane vojny.

Prekvapuje ma, že predstavitelia Progresívneho Slovenska, pán Šimečka či pán Korčok, tieto riziká buď nevidia, alebo ich vidieť nechcú. Ideológia a propaganda však nikdy nenahradili zodpovednú štátnu politiku. A u nich sa ideológia dostala na piedestál priorít!

Slovensko nesmie byť iba poslušným vykonávateľom rozhodnutí, ktoré prijali iní. Musí byť suverénnym štátom, ktorý vie pomenovať vlastné záujmy a chrániť svojich občanov. To je dnes základ štátnej (a aj národnej) politiky.

História nás opakovane učí, kam vedie strata rozumu, vojnová rétorika a presvedčenie, že konflikt nemá inú alternatívu.

Občan Slovenskej republiky musí byť prioritou číslo jeden. Nie cudzia agenda. Nie záujmy mocností. Nie vojnové ambície. Slovensko a jeho občania.