Balkánsky „Heathrow“ pre vtáky mizne. Odborníci varujú, že Čierna Hora už nemá čas

„Ak budeme čakať, je dosť možné, že o tri roky už túto krajinu neuvidíme tak, ako ju poznáme dnes,“ varovala environmentálna aktivistka Zenepa Liková z Asociácie Dr. Martina Schneidera Jacobyho. Podľa nej sa každým rokom stráca biodiverzita. „Nemáme čas, pretože každý rok, keď nepracujeme a neopravujeme toto miesto, prichádzame o biodiverzitu.“

Výroba soli sa v Ulcinji začala pred takmer sto rokmi, keď sa prirodzená lagúna zmenila na sieť plytkých odparovacích nádrží. Práve neustále čerpanie morskej vody vytvorilo ideálne podmienky pre brodivé vtáctvo. Lokalita sa postupne zaradila medzi najvýznamnejšie mokrade v Stredomorí a dnes tu podľa odborníkov žije viac ako jedno percento svetovej populácie najmenej siedmich druhov vtákov.

Keď však spoločnosť prevádzkujúca soľné polia v roku 2013 po bankrote ukončila činnosť, zastavilo sa aj čerpanie vody, od ktorého bol celý ekosystém závislý. Zarastajúce kanály a odparovacie nádrže dnes postupne menia charakter celej oblasti.

Pre miestnych obyvateľov bola soľná fabrika nielen významným zamestnávateľom, ale aj symbolom toho, že priemysel môže fungovať v súlade s prírodou. „Pamätám si, ako som ako dieťa vyliezol až hore na strechu skladu,“ spomína bývalý pracovník soľných polí Omer Hot. Kedysi sa v obrovskom sklade nachádzali sedemmetrové hory soli. Dnes z nich zostala iba sivá kopa a hrdzavejúca oceľová konštrukcia. „Neviem to ani opísať. Vyzerá to škaredo, naozaj veľmi škaredo,“ povedal 69-ročný muž.

Ochranárom sa síce podarilo zabrániť developerským projektom na atraktívnom pobreží a lokalita, ktorá je viac než štvornásobne väčšia ako newyorský Central Park, získala v roku 2019 medzinárodnú ochranu podľa Ramsarského dohovoru, samotné vyhlásenie chráneného územia však podľa Likovej situáciu výrazne nezlepšilo.

„Kryštalizačné nádrže sú zarastené trávou, trstinou a ďalšou vegetáciou. Takto soľné polia normálne nevyzerajú,“ upozornila. Podľa nej práve pravidelné čerpanie vody udržiavalo jedinečný charakter krajiny, ktorý dnes mizne.

Čiernohorská vláda a samospráva Ulcinja začiatkom roka oznámili spoločný projekt v hodnote štyroch miliónov eur. Cieľom je obnoviť výrobu soli a zároveň prevádzkovať lokalitu ako prírodnú rezerváciu. Oživenie soľných polí sa stalo aj súčasťou snahy krajiny o vstup do Európskej únie, keďže plnenie environmentálnych kritérií úzko súvisí so stavom tejto lokality.

Novinár Mustafa Canka, ktorý sa projektu venuje dlhé roky, však upozorňuje, že predchádzajúce odhady hovorili o nákladoch takmer päťnásobne vyšších, než je súčasný rozpočet. „Ľudia, ktorí rozhodujú, dnes prakticky vedia o soľných poliach všetko. Jedinou otázkou zostáva, kto zaplatí obnovenie výroby,“ povedal.

Podľa Canku neustále odklady situáciu ešte zhoršili. „Neustále odkladanie a bezcieľne tápanie spôsobilo, že akákoľvek obnova bude oveľa bolestivejšia, pomalšia a náročnejšia. Skúsení pracovníci, ktorí tu kedysi robili, sú už na dôchodku alebo nežijú.“ Dodal, že úspešná obnova bude možná len vtedy, ak sa podarí využiť ich skúsenosti. „Musíme čerpať zo znalostí ľudí, ktorí tu kedysi pracovali, ktorí rozumejú tomu, ako tieto soľné polia dýchajú.“

Pri západe slnka, keď sa medzi trstinou pohybovali šišily bocianovité, Liková pripomenula, že miestni túto lokalitu prezývajú „Heathrow pre vtáky“ pre neustály prílev a odlet migrujúcich kŕdľov. Varuje, že jeho zánik by nebol stratou len pre Čiernu Horu, ale pre celý migračný koridor medzi Európou a Afrikou. „Ak nezačneme konať oveľa vážnejšie, dôsledky pocítime ďaleko za hranicami našej krajiny,“ zdôraznila.