Tri kraje žiadajú pre regióny 40 % z eurofondov na kohéziu

„V týchto dňoch a týždňoch sa na úrovni európskych aj národných inštitúcií rozhoduje o tom, či bude kohézia, teda politika vyrovnávania regiónov, naďalej fungovať. Sme tu preto, že nechceme, aby sa zopakovali chyby zo súčasného programového obdobia, kde vidíme, že za posledných 20 rokov sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi zväčšili a nie zmenšili,“ uviedol predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.

Predstavitelia krajov vyčíslili, že kým pri vstupe Slovenska do EÚ bol rozdiel v HDP na obyvateľa medzi najchudobnejšími regiónmi a Bratislavou približne 9000 eur, v súčasnosti je to už vyše 30.000 eur. Najväčší objem peňazí na integrované územné stratégie a udržateľný mestský rozvoj pritom podľa nich získal najviac rozvinutý Bratislavský kraj, hoci tieto zdroje mali pôvodne smerovať do najmenej rozvinutých okresov.

„Keď to prepočítame na počet obyvateľov, tak celoslovenský priemer na obyvateľa z týchto zdrojov je 445 eur, ale obyvateľ v Bratislavskom kraji získal 554 eur napriek tomu, že Bratislavský kraj je najviac rozvinutý región,“ upozornil Lunter. Zároveň poukázal na nepomer v národnom spolufinancovaní, kde štát posiela k európskym zdrojom do Bratislavského kraja 189 miliónov eur, kým do Prešovského kraja 42 miliónov eur.

„Výsledkom je, že Bratislavský kraj dostáva viac peňazí z výberu daní, viac eurofondov, viac zo štátneho rozpočtu. Tento nespravodlivý moment tu zaznamenávame už niekoľko rokov a vyzývame vládu, aby zasiahla, vyzývame európske inštitúcie, aby zasiahli, aby zdroje boli rozdelené spravodlivo,“ uviedol predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský.

Starostka obce Radatice (okres Prešov) Gabriela Viazanková v tejto súvislosti zdôraznila, že samosprávy s pridelenými financiami narábajú mimoriadne efektívne a transparentne. Aj preto by podľa nej regióny mali rozhodovať o 40 % prostriedkov určených na kohéznu politiku namiesto súčasných 20 %. Pripomenula, že takto sú peniaze rozdelené napríklad v Poľsku.