Môj profil 
Predplatné
Profesor biblických vied Peter Dubovský, dekan Pápežského biblického inštitútu v Ríme sa zotavuje z pomliaždeniny ruky a rozsiahlych opuchlín. Spolu s kňazom spišskej diecézy Jánom Bystrianskym, študentom Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny v Ríme sú na tom zo štvorice najlepšie. Z viacerých zlomenín sa zotavuje ďalší spišský kňaz Peter Nákačka, niekdajší riaditeľ Katolíckeho biblického diela, ktorý pôsobí v pastorácii v Poprade.
Najťažšie zranenia hrudného koša a pľúc utrpel pri dopade na zasneženú plochu poľský jezuita páter Jacek Oniszczuk, profesor Teologickej fakulty Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme. Podľa informácie jedného z predstavených jezuitskej komunity v Ríme, ktorý včera navštívil zranených kňazov, pátra Jacka dnes preložili z resuscitačného oddelenia na oddelenie hrudnej chirurgie a podľa odhadu lekárov zostane v nemocnici minimálne desať dní.
Peter Dubovský sa po páde štvorice priviazanej na spoločnom lane prebral z bezvedomia ako prvý a o druhej po polnoci telefonicky privolal záchranárov. O polhodinu sa objavil vrtuľník francúzskych záchranárov, ktorí konajú službu počas noci, avšak pre hmlu nemohol vykonať záchrannú akciu. Priletel opakovane, ale opäť bez úspechu. Peter s Jánom zatiaľ bojovali o záchranu ďalších dvoch, ktorých preniesli do neďalekého bivaku. Poliaka Jacka, ktorý podľa slov pátra Dubovského spočiatku nejavil známky života, v obave pred najhorším začali resuscitovať. V bivaku, kde v tú noc nanešťastie nebolo nikoho, zabalili oboch ťažko zranených do prikrývok a udržiavali v teple. O šiestej ráno sa podarilo vrtuľníku talianskej horskej služby všetkých previezť do nemocnice v Aoste.
Nešťastie sa stalo na poslednom úseku celodennej trasy, na ktorej zdolali Winterov hrebeň žulového masívu Grandes Jorasses a pomocou lana zdolávali poslednú skalnú stenu, ktorá ich delila od horolezeckého útulku Bivacco Canzio vo výške 3810 m. Podľa slov pátra Dubovského sa na cestu starostlivo pripravili a mali dobrú aklimatizáciu. Celú cestu išli v jednej skupine a s maximálnou opatrnosťou venovali dostatok času zabezpečeniu plného istenia, pričom dávali prednosť zlaňovaniu, ktoré je menej nebezpečné ako lezenie. Skala, ktorú si vybrali na upevnenie lana pre posledný zjazd však počas zlaňovania nečakane povolila a všetci štyria sa ocitli vo voľnom páde. Peter Dubovský, ktorého počas pádu letiaca skala zasiahla do ľavej ruky vysvetľuje, že o záchrane životov rozhodol dopad na snehový svah. Ako Božím riadením sa kĺzali smerom k plošinke bivaku. Keby dopadli len o 20 m ďalej, ocitli by sa na opačnom zráze smerujúcom do roklín.
„Odkážte, že ďakujeme všetkým, ktorí sa za nás modlili, a aj tým, o ktorých nevieme, ale boli nám duchovne na pomoci,“ povedal pre Vatikánsky rozhlas páter Peter Dubovský.
.jpg)
.JPG)
