„Výsledkom takmer ročného procesu po zvážení technických, technologických a ekonomických faktorov je objektívne zistenie, že pre PSK je investičný vstup do objektu bývalých kasární najmenej vhodným a najmenej hospodárnym riešením umiestnenia vybraných župných škôl v meste Kežmarok,“ uviedla pre SITA. Najzásadnejším argumentom je podľa nej to, že Prešovský samosprávny kraj má aj bez uvedeného areálu dostatok vlastného majetku, ktorý by si vyžiadal menej náročné rekonštrukcie a zároveň by pomohol vyriešiť problém nevyhovujúcich priestorov troch župných škôl v meste.

V areáli bývalých kasární s rozlohou približne dva hektáre sa nachádza desať budov. Tri z nich a zhruba pol hektára pôdy získal kraj od mesta zámenou v máji 2017, zvyšok patrí naďalej kežmarskej samospráve. Podľa Jeleňovej by tak pôvodne plánovaný investičný zámer krajskej samosprávy riešil tento areál len čiastočne a k vízii skutočného študentského mestečka by sa len priblížil.

„Nové vedenie PSK reálne prevzalo od predchádzajúceho vedenia iba architektonickú štúdiu využitia troch existujúcich budov bez riešenia širších vzťahov k pozemkom a budovám v lokalite, ktoré vlastní mesto Kežmarok. Medzi mestom Kežmarok a PSK nedošlo k dohode o spoločnom riešení danej lokality s konkrétnymi technickými a finančnými záväzkami tak, ako tomu bolo v mnohých spoločných investíciách PSK v minulosti,“ argumentovala hovorkyňa. Ďalším mínusom investičného zámeru je podľa nej aj prílišné limitovanie rekonštrukcie skeletom pôvodných budov, čo nezodpovedalo vízii moderných, architektonicky príťažlivých a účelne využitých objektov.

„Navyše realizácia stredoškolského areálu by si vyžiadala kompletné vybudovanie inžinierskych sietí. Situácia so sieťami v tejto lokalite je podstatne zložitejšia, ako sme predpokladali, a sťažuje ju aj neexistujúca dokumentácia. Projekt komplikuje i environmentálna záťaž v lokalite kasární, za ktorú prevzal zodpovednosť štát, konkrétne Ministerstvo životného prostredia SR,“ dodala.

Jeleňová tiež pripomenula finančnú náročnosť celého projektu, ktorý by podľa nej zaťažil rozpočty kraja aj mesta. Prešovský kraj síce vo februári 2016 získal na výstavbu kampusu od vlády v rámci Akčného plánu rozvoja okresu Kežmarok pol milióna eur, keďže ale regionálny príspevok nepoužil do konca roka 2018, musel ho vrátiť. Ďalších 500-tisíc eur schválili poslanci PSK v roku 2017. Podľa hovorkyne však kraj opätovne podal žiadosť o regionálny príspevok v septembri 2018.

„V novej žiadosti sú navrhnuté viaceré aktivity, ako je vypracovanie architektonickej štúdie areálu kasární spolu s mestom Kežmarok, vypracovanie projektovej dokumentácie polyfunkčného objektu PSK pre územné, stavebné povolenie vrátane inžinierskej činnosti, výstavba inžinierskych sietí, komunikácií a realizácia búracích prác,“ uviedla Jeleňová. Podľa jej slov chce kraj postupovať v danej lokalite s mestom Kežmarok a dodržať štandardný urbanistický postup.

„Tým je vypracovanie jednej ucelenej urbanistickej štúdie pre celú lokalitu kasární, tak na časť, ktorú vlastní PSK, ako aj lokalitu vo vlastníctve mesta,“ vysvetlila. Tiež pripomenula, že o finančné prostriedky vyčlenené na kampus Kežmarok nepríde, keďže tie sú naďalej alokované v rámci podpory pre najmenej rozvinuté okresy a Kežmarský okres si ich môže čerpať aj na iné rozvojové aktivity.

Mesto by podľa kežmarského primátora Jána Ferenčáka chcelo zachrániť kasárne a nájsť inú alternatívu ich využitia. „Bolo by tam napríklad veľmi pekné rezidenčné bývanie. Areál sa nachádza v blízkosti centra mesta, preto by mal byť určený na využitie pre ľudí, mohol by tam byť aj park a podobne,“ skonštatoval pre agentúru SITA primátor.

Pripomenul tiež, že myšlienka stredoškolského kampusu stála na možnosti zdieľania zdrojov a mala by význam, ak by sa v ňom spojili tri školy. Presunúť sa tam malo Gymnázium P. O. Hviezdoslava, Hotelová akadémia Otta Brucknera a Stredná umelecká škola.

„Napríklad by boli na gymnáziu počítačové učebne, ale pre všetky tri školy, na umeleckej škole by boli zase fotoateliéry, kam by v rámci krúžkov chodili aj gymnazisti. O všetko sa mala starať hotelová akadémia, ktorá mala variť pre všetkých, mali tam byť čokoládovňa a kaviarnička, v ktorých by študenti praxovali. Bola by tam jedna knižnica pre všetkých,“ opísal svoju predstavu Ferenčák.