Stretnutie diplomatov Číny a USA uprostred napätej vojenskej situácie; “bilaterálne vzťahy vstupujú do zložitejšej fázy hry”

Bratislava 6. júna 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:Twitter/Global Times)

Nedávne interakcie medzi vysokými čínskymi a americkými predstaviteľmi sú kontrastom k vzájomným akciám a slovnej vojne medzi oboma armádami v súvislosti s Taiwanským prielivom a Juhočínskym morom, ktoré podľa analytikov poukázali na skutočnosť, že Čína a USA vstúpili do zložitejšej fázy hry – Čína je síce ochotná stabilizovať bilaterálne vzťahy a je otvorená možnej spolupráci, ale zároveň bude tvrdo bojovať proti provokáciám USA

V pondelok sa námestník čínskeho ministra zahraničných vecí Ma Zhaoxu stretol s hosťujúcim námestníkom ministra zahraničných vecí USA pre východoázijské a tichomorské záležitosti Danielom Kritenbrinkom. Americká predstaviteľka pre národnú bezpečnosť Sarah Beranová sa pripojí ku Kritenbrinkovi, aby s čínskou stranou “prediskutovala kľúčové otázky bilaterálnych vzťahov”, uvádza sa vo vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí, ktoré bolo zverejnené v sobotu.

Kritenbrinkova cesta nasleduje po stretnutí najvyššieho čínskeho diplomata Wanga Yi a poradcu pre národnú bezpečnosť USA Jakea Sullivana vo Viedni v polovici mája a po návšteve čínskeho ministra obchodu Wanga Wentaoa vo Washingtone koncom mája.

Zatiaľ čo Čína a USA obnovujú diplomatické kontakty, USA naďalej provokujú Čínu, čo vedie k otázkam o ich úprimnosti pri zlepšovaní vzťahov, uviedli analytici.

Vojenské provokácie

Hoci sa dialóg Šangri-La, na ktorom si Čína a USA vymieňali názory, skončil, slovná vojna vyvolaná provokáciami USA v Juhočínskom mori a Taiwanskom prielive pokračovala aj v pondelok.

Boli to USA, ktoré vyvolali problémy a provokovali ako prvé, a Čína na to reagovala opatreniami v súlade so zákonmi a predpismi, uviedol v pondelok na pravidelnej tlačovej konferencii hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin.

Wangove vyjadrenia prišli v čase, keď Spojené štáty pokračovali v medializácii postupu Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (ČĽA) voči americkým a kanadským vojnovým lodiam, keď v sobotu uskutočnili provokatívny prejazd Taiwanským prielivom.

Starší plukovník Ši I, hovorca veliteľstva východného divadla PLA, vo vyhlásení uviedol, že veliteľstvo východného divadla PLA zorganizovalo námorné a vzdušné sily, sledovalo a monitorovalo plavidlá počas celého priebehu a situáciu riešilo v súlade so zákonom a predpismi.

Podľa vyhlásenia, ktoré po Shiových vyjadreniach zverejnilo americká indo-pacifické velenie, torpédoborec s riadenými strelami typu 052D z námorníctva PLA vykonal manévre v blízkosti amerického torpédoborca USS Chung-Hoon, keď tento prechádzal Taiwanským prielivom, informovala v nedeľu webová stránka amerického námorného inštitútu.

Vyhlásenie USA sprevádzalo video, na ktorom je vidieť, ako čínska loď predbieha americkú loď na ľavoboku a križuje jej predok.

“Opatrenia čínskej armády sú úplne primerané, zákonné, bezpečné a profesionálne. Práve USA by sa mali nad sebou hlboko zamyslieť a napraviť svoje nesprávne činy,” povedal Wang.

Manéver torpédoborca PLA pozorovateľom pripomenul iný nedávny incident, pri ktorom 26. mája stíhačka J-16 letectva PLA zachytila americké prieskumné lietadlo RC-135, keď sa pokúšalo špehovať rutinný výcvik skupiny lietadlových lodí Shandong námorníctva PLA v Juhočínskom mori.

Ak budú USA a ďalšie západné krajiny pokračovať v podobných provokáciách, príslušné protiopatrenia zo strany PLA budú častejšie, pretože Čína jednoznačne chráni svoju národnú suverenitu, bezpečnosť a rozvojové záujmy, povedal v pondelok pre Global Times Song Zhongping, čínsky vojenský expert a televízny komentátor.

K takýmto protiopatreniam prispieva aj rýchly vývoj zbraní a vybavenia PLA, ako aj kvalitný výcvik personálu, uviedol Song.

USA sa obávajú nehody v prípade zrážky alebo havárie a snažia sa preniesť vinu na Čínu, ale pokiaľ budú USA pokračovať v provokáciách, riziko takéhoto incidentu sa určite zvýši, varoval Song.

Dňa 1. apríla 2001 sa stíhacie lietadlo J-8II PLA zrazilo s americkým špionážnym lietadlom EP-3 počas záchytnej misie, keď bolo na prieskumnej operácii v Juhočínskom mori nad čínskou výlučnou ekonomickou zónou juhovýchodne od ostrova Hainan, čo spôsobilo smrť čínskeho pilota Wang Weia a viedlo v tom čase k otrasom v čínsko-amerických vzťahoch.

Čína a PLA sú oveľa silnejšie ako v roku 2001 a v súčasnej situácii vo vzťahoch medzi Čínou a USA si USA nemôžu dovoliť dôsledky ďalšej zrážky vojenských lietadiel alebo vojnových lodí, uviedli pozorovatelia.

USA musia zaplatiť cenu za vyprovokovanie čínskej národnej bezpečnosti a musia vidieť odhodlanie, odvahu a schopnosť Číny chrániť svoje kľúčové záujmy, povedal Song.

“USA si to musia trikrát premyslieť, pretože ak sa odvážia ďalej provokovať, určite utrpia veľké strategické neúspechy,” poznamenal Song.

Snaha o obnovenie angažovanosti

Čínski analytici poukázali na to, že zodpovednosť za súčasnú patovú situáciu medzi Čínou a USA nesú Spojené štáty a ich hlásanie o “odmietnutí dialógu zo strany Číny” nepomáha zlepšeniu vzťahov, pričom sa odvolávali na tvrdenia amerických médií, že Čína odmietla stretnutie štátneho radcu a ministra obrany Li Šangfua s ministrom obrany USA Lloydom Austinom na okraj dialógu v Šangri-La.

USA sa správali tak, ako keby chceli nadviazať s Čínou spoluprácu a boli vyslané signály “jemného ladenia”, je to preto, že USA zvažujú, ako bezpečne konkurovať Číne, pričom sa držia všeobecného trendu strategického súperenia s Čínou, povedal v pondelok pre Global Times Sun Chenghao, pracovník a vedúci programu USA – EÚ v Centre pre medzinárodnú bezpečnosť a stratégiu na univerzite Tsinghua.

Napätie vo vzťahoch medzi Čínou a USA pociťujú aj úradníci z Bidenovej administratívy a nechcú, aby došlo k stretu. Chápu tiež, že bilaterálne vzťahy sa môžu vymknúť spod kontroly, ak budú naďalej zdôrazňovať “súťaživosť”, povedal Sun.

Príležitosť, ktorá zostáva Bidenovej administratíve na stabilizáciu vzťahov s Čínou, sa však uzatvára a po tom, ako USA vstúpia do obdobia prezidentských volieb v budúcom roku, by akákoľvek zmena politiky týkajúca sa Číny tvrdo zasiahla republikánov, povedal expert.

Sťažnosti spojencov USA a krajín, ktoré USA zatiahli do svojho súperenia s Čínou, sú čoraz hlasnejšie a nútia vládu USA k určitým úpravám, uviedol Sun, pričom spomenul zmenu naratívu z “de-couplingu” na “de-risking” s cieľom upokojiť svojich spojencov.

Mnohé krajiny sú čoraz viac nespokojné s politikou USA voči Číne, keďže viedla k regionálnemu napätiu, najmä vo vojenskej oblasti, a vyjadrili očakávania väčšej angažovanosti Číny a USA a stabilného globálneho prostredia, uviedli analytici.

Sun uviedol, že sa objavia určité pozitívne signály pre bilaterálne interakcie a spoluprácu, a dodal, že je možné, že Čínu navštívi minister zahraničných vecí USA Antony Blinken a ďalší vysokí predstavitelia.

Analytici, ktorých oslovil Global Times, však vo všeobecnosti nie sú optimistickí, pokiaľ ide o vzťahy medzi Čínou a USA v dlhodobom horizonte, keďže strategické súperenie s Čínou sa v USA stalo obojstranným konsenzom.

Hoci nedávne interakcie medzi Čínou a USA ukázali, že obe strany sa snažia zvládnuť spory, riziko stretov sa zvýši, ak USA nezastavia svoje provokácie a neprejavia úprimnosť pri zlepšovaní vzťahov, uviedli analytici.