Môj profil 
Predplatné
Štitáre 3. augusta (TASR) – Obec Štitáre v okrese Nitra dnes oslávila 900. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Premiér Robert Fico pri tejto príležitosti pokrstil novú monografiu o obci, ktorá vznikala niekoľko mesiacov. „Chceli sme vyzbierať všetky dostupné historické záznamy, fotografie, životné príbehy, týkajúce sa tradícií a zvykov obyvateľov našej obce, ktoré prispejú k spoznaniu života našich predkov a napomáhajú k záchrane kultúrneho dedičstva našej obce,“ skonštatovala starostka Štitár Zuzana Vinkovičová.
Štitáre sú jednou zo zhruba sedemdesiatky obcí Nitrianskeho kraja, ktoré v tomto roku oslavujú 900. výročie prvej písomnej zmienky vďaka druhej Zoborskej listine z roku 1113. Pergamen uvádza názvy vyše 150 slovenských obcí od Dunaja cez Trenčín až po Turiec, z ktorých niektoré už zanikli a nie je možné ich ani lokálne určiť. „Je nesporné, že Štitáre svojím osídlením siahajú do čias Nitrianskeho vojvodstva a do ríše Veľkej Moravy. Vaši predkovia vyrábali pre Nitru štíty, tak ako v Tesároch pracovali tesári, vo Vozokanoch vyrábali vozy či v Koniarovciach chovali pre dvor kone,“ povedal premiér Fico.
Prvá Zoborská listina z roku 1111 je najstaršou na Slovensku vydanou listinou. Listina je súdnym rozsudkom o mýte ako príjme zoborského kláštora. Na pergamene s rozmermi 55,5 x 32,7 centimetra kaligrafickým písmom napísaná listina má necelých 21 riadkov a zachovala sa v dobrom stave. Dokument z roku 1113 nadväzuje na udalosti opísané v prvej Zoborskej listine. Pergamen s pôvodnými rozmermi 43 x 62 centimetrov má 51 riadkov. Touto druhou Zoborskou listinou z roku 1113 kráľ Koloman potvrdil staré pozemkové vlastníctvo zoborských benediktínov na území západného a stredného Slovenska. Listi na obsahuje súpis niekoľkých desiatok majetkov zoborského opátstva roztrúsených po rozsiahlom území Slovenska. Práve táto ich rozptýlenosť na rozsiahlom území spôsobila dvojročný časový odstup od vydania prvej Zoborskej listiny. Tak dlho trvalo, kým príslušná komisia obišla a overila všetky majetky zoborského benediktínskeho opátstva. Druhá Zoborská listina sa zachovala značne poškodená, v jej spodnej tretine chýba takmer celý ľavý okraj.
Zostavovateľ obidvoch Zoborských listín zostáva neznámy. Podľa názoru historikov by ním mohol byť zoborský opát Gottfried. Z osnovania listiny je totiž zrejmé, že ich zostavovateľ musel byť na svoje časy veľmi vzdelaným človekom. Originál Zoborskej listiny je v súčasnosti uložený v depozite Nitrianskeho biskupstva. Kópiu vystavuje Diecézne múzeum na Nitrianskom hrade.
Upozornenie: TASR vydáva k správe zvukový záznam.
.jpg)
