Kuffa bol poslancom v rokoch 2012 až 2016. V pléne sa zviditeľnil svojim konzervatívnymi postojmi a keď otvorene hovoril o LGBTI a gay pridoch ako o úchylke. Za výrok “Nechať chorých ľudí behať po uliciach a nechať ich bez pomoci je veľmi vážna chyba” – si vyslúžil nomináciu na cenu Homofób roka.

Médiá však naňho spustili najväčší lynč, keď spolu s Jozefom Mikloškom a Mariánom Kvasničkom navrhovali zákaz akéhokoľvek úmyselného potratu, zákaz eutanázie a asistovanej samovraždy, zákaz umelého oplodnenia (nakoľko aj pri ňom dochádza k zabíjaniu ľudských embryí), asistovanej reprodukcie, ale aj registrovaných partnerstiev.

Čo je smutné, kritiky sa im dostalo aj zo strany bratislavskej kresťanskej kaviarne, ktorá napriek tomu, že má v rukách všetky tromfy a perfektné argumenty k tomu, prečo je potrebné chrániť život od počatia, nemá už vôľu a pridala sa na stranu liberálnych médií, ktoré zákon ani úmysel poslancov nepochopili a šírili medzi ľuďmi, že “Kuffa ide zatvárať ženy pre potrat”. Podobne tomu bolo aj pri predkladaní zákona na ochranu nenarodených Kotlebovou stranou ĽSNS – kedy už ani nemali čo vytknúť tomuto zákonu, ale sa im jednoducho nepáčil predkladateľ…

Momentálne Štefan Kuffa zvažuje vstup do novej kresťanskej strany KDŽP (Kresťanská demokracia – život a prosperita)

Hlavné správy: V minulosti ste sa stali najznámejším predkladateľom zákona, ktorý verejnosť spoznala ako “zákona na zatváranie žien”. Ako to spätne hodnotíte?

Kuffa: Ten zákon nebol o zatváraní žien, ale o ochrane života. O ochrane nevinných detí, ktoré dnes nemajú ani svojho ochrancu,  ani svojho obhajcu, ale iba katov v rôznej podobe. Obhajovať nenarodené deti nie je ani moderné ani populárne, no podľa mňa nevyhnutné,  a pevne stáť na ich obrane. Druhá vec je, že liberálne médiá to ľuďom predstavili, ako zákon o zatváraní žien a nenašli sa politici, ktorí by tento zákon obhajovali okrem nás troch predkladateľov.

Hlavné správy: Parlament ide opäť hlasovať o podobných zákonoch. Nízka podpora pre Váš zákon v parlamente bol však silným signálom…

Ja už pred samotným hlasovaním pri pohľade do pléna NR SR som si uvedomil, že situácia je vážna, lebo som videl, že tam chýbali tam ľudia o ktorých som si myslel, že tam budú. Neboli. Strach  byť konfrontovaní s touto témou, bol väčší ako odvaha. Ján Fígeľ a jeho ďalších šesť členov z klubu KDH sa na hlasovaní, ani len nezúčastnili, videl som ako Hlina pred hlasovaním odišiel z rokovacej  sály, Matovič, ktorý síce v parlamente bol, avšak do rokovacej sály pri hlasovaní o zákone pre istotu ani neprišiel. Našťastie boli aj takí, ktorí ostali, ba dokonca hlasovali odvážne za návrh zákona, hoci som to práve od nich ani nečakal. Všetkým tým vyjadrujem aj dnes úprimné slová vďaky.

Hlavné správy: Je však faktom, že tresty voči ženám boli súčasťou zákona.

Kuffa: Tresty za porušenie zákonov rieši primárne trestný zákon. Ak počatý život aj z pohľadu zákona má mať rovnakú hodnotu ako Ten môj a Váš, tak potom siahnutie na neho má rovnaké následky, ako keď siahne niekto na môj a Váš život. Cieľom nie je ženy zatvárať, ale ochraňovať život. Pri predloženom zákone v parlamente bolo na poslancoch aplikovať zmeny v trestnom zákone tak, aby riešili túto situáciu. Je absurdné, že dnes sa riadime v tejto oblasti zákonom z komunizmu, ktorý trestá nevinných smrťou, a to len za to, že sú v danom čase na zlom mieste a tým je telo matky.

Hlavné správy: Čo hovoríte na výčitku, že tejto téme sa zhosťujú v politike skôr muži a nie ženy?

Kuffa: Myslím si, že pohlavie človeka nemá vplyv na právo obhajovať život, akoby o tejto téme mali bytostne rozhodovať iba ženy. Dieťa ide na svet, pretože má matku aj otca. Na druhej  strane je veľa žien v politike, od ktorých sa očakáva, že budú v tejto agende aktívne, ale nie sú. Keď som predkladal návrh na ochranu života oslovil som každého poslanca a poslankyňu, u ktorých som mal nádej, že to podporia a podpíšu. Priestor mali rovnako aj ženy. Nevyužili ho. Nepridali sa. Ak zmyslom Vašej poznámky má byť to, že len žena, ktorá bola na potrate rozumie tomu, čo je potrat, tak to by znamenalo, že o korupcii má právo rozprávať len ten, kto bral, alebo dával úplatky.

Hlavné správy: Pri Kotlebovom návrhu sa ozvali hlasy, ktoré tvrdili, že kresťan nemá povinnosť za ten zákon hlasovať, ak predkladateľ nemá dobrý úmysel. Čo si o tom myslíte?

Kuffa: Túto pozíciu považujem za morálne neobhájiteľnú. Navyše mylnú a zavádzajúcu.  Skutočný úmysel pozná len Boh a osoba, ktorá ho má. Predstavte si, že idú hasiči zachraňovať horiaceho človeka v aute a jeden zo záchranárov povie, že on nebude pomáhať, pretože si myslí, že veliteľ má pri tom zlý úmysel a chce byť ráno v správach prezentovaný ako hrdina.

Hlavné správy: Predseda KDH Hlina svoj odmietavý postoj k tomuto zákonu definoval, že nemá šancu prejsť a treba ísť len do vyhratých bojov…

Kuffa: Boj, ktorý sa nikdy neuskutoční, nemôžete s istou povedať, ako dopadne. Vopred vyhraté boje v tejto agende neexistujú rovnako, ako Prvá a Druhá svetová vojna sa nerozhodla jednou bitkou. Hlinov odkaz smeruje k tomu, aby sme de facto priznali kapituláciu a venovali sa inej agende. Ja ďakujem vždy každému, kto sa aspoň pokúsi a zvedie túto bitku, ktorá je pre svet odkazom, že ešte sme nekapitulovali úplne.  Bohu sú milé  naše, hoci aj nevydarené  pokusy, avšak ľudsky chceli by sme mať výsledky a podľa možností tie najlepšie, ale náš život sprevádzajú aj prehry, a aj tak to nie je dôvod, aby sme sa vzdávali.  Cesta síce je dôležitá ktorou idete, aj ceľ ku ktorému smerujete, ale nie všetci ho dosiahneme a už vôbec nie s rovnakým výsledkom.

Hlavné správy: Po 29 rokoch vzniká otázka či sa táto agenda reálne dá na Slovensku posunúť, alebo treba v politike na ňu rezignovať. Aký je Váš názor?

Kuffa: Určite nerezignovať. To by bolo to najhoršie, čo by sa mohlo stať. Táto téma patrí každému, kto sa jej nebojí chopiť. Dá sa dosiahnuť zrušenie interrupčného zákona. Keď sa to podarilo čiastočne Poliakom, prečo by sa to nemohlo podariť presadiť aj u nás.  Ochrane života sa venujem približne 36 rokov, a začalo to  skôr ako padla železná opona  a totalita. Nemohlo to byť verejné, ale osveta tajnej misie za ochranu života fungovala aj v čase totality. Nevzdávali sme sa vtedy, nevzdáme sa ani dnes.

Hlavné správy: Kto sú spojenci v politike v tejto agende?

Mňa veľmi zarmútil postoj mnohých ľudí, na ktorých som sa spoliehal, že sa pridajú. Nepridali sa. Strach bol väčší ako spravodlivosť. Dokonca boli takí, ktorí boli protia prišli ma prehovárať, aby som zákon stiahol a patria medzi ikony prolife hnutia. To, že na Slovensku aj po páde totality takmer po 30 rokoch stále zabíjajú deti, je aj kvôli nevýrazným  kresťanom v politike.

Hlavné správy: Prečo?

Lebo v otázkach života nemajú jasno, a zjavne nemajú správne  nastavenú hierarchiu hodnôt a priorít vo vlastnom živote. Pretože síce náš parlament pozostáva zo 70% a viac ľudí, čo sa hlásia ku kresťanstvu, avšak  strach a opatrnosť na nepravom mieste sú väčšie ako spravodlivosť a ochrana nevinných. Našou prioritou nemôžu ostať iba pochody za život, kde v prvých radoch sú síce politici vidieť politici, pretože je to lacné PR pred davom ľudí, sú to však neraz tí istí politici, ktorí sa pod návrh na ochranu života nepodpíšu, a na samotné hlasovanie ani neprídu a na verejnosti vyhlasujú, že sú proti. To je falošný postoj, ktorý je odporný aj synom tohto sveta.

Toto je skutočnosť, s ktorou mám, žiaľ, praktickú skúsenosť. Myslím si, že správanie týchto ľudí v politike začína byť problémom aj pre Cirkev samotnú, ktorá má autoritu a aj povinnosť konať.

Hlavné správy: Vás tento zákon však z politiky vytlačil. Ak sa pozriete na svoj politický osud odporúčate to iným?

Kuffa: Nešiel som robiť politickú kariéru. To nebol môj cieľ. Šiel som do politiky hlavne kvôli ochrane nenarodených detí, a stáť na strane bezbranných aj keď ma to niečo bude stáť, avšak nechcel som ostať len pri slovách, keď som sa v tej politike už priamo ocitol, a to aj za cenu že z nej vyletím. Stalo sa, ale neľutujem, lebo znova by som bránil práva nenarodených detí a nevinných. Nie som najlepší a najzručnejší, ale tí ktorí sú lepší, mlčia.  Ako by som raz stál pred tvárou Boha? Možno sa mi bude rátať aspoň nevydarený pokus poslanca, ktorý sa pokúsil  o záchranu nenarodených detí…

Hlavné správy: Bez mediálnej pomoci, ako politik idete s touto agendou na odstrel. To treba povedať otvorene. Následne politické strany Vás vytlačili a bál sa Vás ktokoľvek dať na kandidátku. Ako to spätne hodnotíte, zopakovali by ste to?

Kuffa: Určite áno. Určite áno, lebo ide o nenarodené nevinné deti. Aj ma za to odstrelili, ako hovoríte.  To nie je, že Kuffa niečo presadzuje. Toto je povinnosťou každého pokrsteného človeka.

Hlavné správy: Dnes sú v parlamente dva návrhy zákona na ochranu života. Ktorý preferujete?

Kuffa: Medzi zákonmi nie je žiaden rozdiel, a preto podporujem oba rovnako. Sú menej odvážne, ako bol môj, ale, keď nič nie je v parlamente lepšie, tak treba zahlasovať za to, čo tam aktuálne je, pretože predsa len obidva navrhované zákony zmierňujú negatívny dopad na nenarodené deti. Ako kresťan by som nevedel predložiť zákon, ktorý, ako (za vojny) za nacizmu dovoľuje vraždiť ľudí s handicapom, ale ak to predkladatelia dokázali, je to ich postoj a hlas svedomia (svedomie). Predpokladám, že ak už tento morálny kompromis urobili, tak ho urobili, preto, lebo majú predrokované, že takáto forma zákona prejde. Ak nie, je to silný signál do verejnosti, že za životom nestojíme úplne, ale selektívne, a to  podľa výkonu, perspektívy a cinickej vypočítavosti.

Hlavné správy: Vidíte logiku v tom, že Vašečka prišiel s identickým zákonom?

Kuffa: Videl by som ju v prípade, ak má predjednané, že taký zákon prejde, ak bude on jeho predkladateľom. Ak nie, tak nechtiac poslúžil tým, ktorí chceli dať medzi politikov presadzujúcich ochranu života klin.

Hlavné správy: Čo dnes robíte?

Kuffa:Vediem v Ľubici hospic pre nevyliečiteľne chorých pacientov, o ktorých sa v nemocniciach už veľmi nevedia postarať, kde smrť je neodvratná, ale predsa len potrebujú našu pomoc. Bojujeme so smrťou, kde väčšinou v tom zápase prehrávame, a predsa to má zmysel a navyše mňa osobne to navyše napĺňa pokojom, lebo aj človek na konci svojho života si zaslúži primeraný pokoj a plnohodnotnú dôstojnosť, ku ktorej sme všetci povolaní.  Staráme sa,aby ľudia zomierali dôstojne, so zmiernenými bolesťami a osobitne dbáme o to, aby zomreli zmierení s Bohom, svojimi príbuznými, priateľmi a podľa možností aj s tými, s ktorými zažili aj veľké nezhody či hnev, aby po smrti, dokázali prijať otvorenú náruč svojho Stvoriteľa.

Hlavné správy: Dá sa byť šťastný, ak ste denne konfrontovaní so smrťou?

Kuffa: Budete sa čudovať, ale áno. Človek je spokojný a navyše pri všetkých tých starostiach a povinnostiach aj šťastný. Zdanlivá prehra so smrťou, napĺňa Vás úžasom, (a to neraz až dych vyrážajúcim)  úžasom,  ako mnohí dokážu prijať nezmeniteľné skutočnosti, ako dokážu byť veľkorysí, ako dokážu mnohí byť nad vecou, a sú aj takí, ktorí naopak vás dokážu povzbudiť, aj keď sami potrebujú povzbudenie a potešenie, vedia dať dobrú radu, vedia byť nezištní a veľkorysý, dokážu sa podeliť o životnú múdrosť a skúsenosť, alebo dokonca zveriť vám pred smrťou tajomstvo…   Po ľudskej stránke je to miesto bolesti, ale zároveň aj miestom nádeje a predovšetkým veľkou školou života a nádeje na stretnutie vo večnosti, kam všetci smerujeme.

Hlavné správy: Sledujete politiku?

Kuffa: V nevyhnutnej miere, myslím si, že som zorientovaný.

Hlavné správy: Ako ju dnes vnímate?

Kuffa:Sme vo fáze generačnej výmeny politikov. Prichádza nová generácia politikov. Väčší dôraz sa kladie v slovníku na slušnosť a neprirodzenú naškrobenú uhladenosť, ktorá je však neraz skôr iba povrchná a marketingová.  Noví politici musia nájsť témy tejto doby. Pred tridsiatimi rokmi sa všetko konalo impulzívne a zvonku. Pád komunizmu, integrácia do euro štruktúr, vznik štátu, privatizácia. Veľa tém, ktoré determinovalo smerovanie aj našej krajiny. Dnes politici musia sami rozhodnúť, čo je a, čo nie je pre nich téma a v tejto spleti aj správne definovať čo je dôležité a nevyhnutné, a pritom vedieť určiť aj priority a rozoznať správny smer.

Hlavné správy: Ste z kresťanského prostredia. Ako vnímate kresťanskú demokraciu dnes?

Kuffa:Mňa zákon na ochranu počatého života vyhnal z politiky a pre KDH a OĽaNO som sa stal kvôli tejto aktivite neprijateľný, „toxický.“ Dnes len sledujem, že odchádzajú z jednej aj druhej strany ľudia, ktorí sa sťažujú, že pod fasádou sa tieto strany menia na neškodné v zásadnej hodnotovej kresťanskej agende a nakoniec, aj na verejnosti sledujeme, že pred voľbami odkazujú liberálom, že nechcú nič v tejto agende presadzovať a nazývajú to status quo, čo je veľmi nesprávne.

Hlavné správy: Nedávno zarezonovalo, že vznikajúca KDŽP Vám verejne ponúkla vstúpiť do strany. Už ste odpovedali?

Kuffa: Ten list má prekvapil, pretože moje meno je v liberálnych médiách znevážené, lžou a iba negatívnou kampaňou. Nezastali sa ma pri zákone o ochrane života ani najbližší kolegovia z kresťanského prostredia. Ak dnes dostanem úctivý list od kresťanskej strany, reprezentovanej mladými ľuďmi, tak má to mimoriadne prekvapilo, že vzniká tu niekto, kto sa  nehlási na mainstream a je schopný zahľadieť sa do hĺbky a vidieť podstatu problémov dnešnej doby. Problémy tak vypuklé, a predsa mnohým neviditeľné. Prebieha tu veľmi tvrdý a nekompromisný zápas hodnôt, kde nestačia  iba oči, aby človek  dokázal vidieť.

Za 28 rokov Slovensko v zásadnej agende ochrany života nedosiahlo žiadne významnejšie úspechy. Zákon z čias komunizmu ani len nebol prepísaný do inej podoby. Je táto téma politicky na začiatku alebo na konci.

Táto agenda čaká na bojovníkov a nositeľov. Musí to byť niekto, kto zavrhne vidinu kariéry a zoberie to ako obetu na oltár vlasti a Bohu. Vtedy ako Dávid voči Goliášovi musí vykročiť do politického boja. Je to dnes zavrhnutý kameň, čo “veľkí” stavitelia zavrhli, ale na ktorom príliš dlho marketingovo sa priživovali. Kde nie je život, nebude ani prosperita a ak si niekto bude myslieť, že viem na tejto ceste pomôcť, kto som ja, aby som povedal nie. Toto nie by nemal povedať nikto. Je dôvod, pre ktorý Boh chcel, aby sme sa narodili do tejto doby a nie napríklad do čias II. svetovej vojny. Naša generácia musí zabojovať teraz. V tom nech Boh každému pomáha a dodá odvahu.