Môj profil 
Predplatné
Humorne ladený príbeh o kamienku, ktorý plní želania a o sile lásky, ktorá prekoná aj ľudskú chamtivosť, vznikal dva roky. Rozpráva o krajine, v ktorej ľudia žili spokojne a tešili sa z prírody a z majestátneho lesa. Neprekážalo im, že je panstvo opustené, naopak, nažívali si slobodne, v symbióze s obyvateľmi lesnej ríše. Okrem divých zvierat, vtákov a motýľov tu žili víly, škriatkovia, trpaslíci a iné čarovné, ľudskému oku neviditeľné stvorenia. Jedného dňa však vládcovia lesa darovali strigôňom Bendegúzovi a Sebele čarovný kamienok, ktorý mal moc plniť želania a strigôni uzatvorili stávku. Boli totiž zvedaví, či ľudia moc čarovného kamienka zneužijú alebo použijú na dobré skutky. Tak sa kamienok dostal do sveta ľudí a pokojný život obyvateľov lesa, malebnej dediny i panstva sa razom skončil. Na panstvo prichádza v sprievode svojho komorníka Vendelína a sestry Júlie mladý gróf Henrich, ktorého úlohou je zveľadiť majetok a naučiť sa hospodáriť. Henrich, ktorý je navyše aj veľmi zadlžený, má však aj iné úmysly – chce vyrúbať les.
Rozprávka Čarovný kamienok je podľa režisérky tematicky zameraná aj na ochranu prírody a životného prostredia. Hlavní hrdinovia totiž bojujú proti sebeckému a bezohľadnému lynčovaniu lesa a v snahe zachrániť lesnú ríšu a všetky bytosti v nej sa nebojácne postavia zlu. „Už pred dvomi rokmi som Nadi hovorila ‘Poďme urobiť také niečo iné, nech sú tam bytosti, nech je to o prírode, vymyslíme si lesný svet!‘ Ja som dosť prírodný človek a mám veľmi rada fantáziu, v rámci rozprávok som vždy inklinovala k rôznym bytostiam a k takému trošku inému poňatiu ako k tomu klasickému… A lynčovanie prírody ma už v tom čase veľmi trápilo, tá téma bola pre mňa háklivá, aj keď sa nechcem k ochrane prírody zas stavať tak, že sa teraz nesmieme dotknúť ani jedného stromu a budeme tu mať o chvíľu džungľu… Lesy treba nejakým spôsobom korigovať, ale treba mať k tej prírode aj úctu. To je hlavný odkaz našej rozprávky, symbióza s prírodou a úcta k nej,“ uviedla v rozhovore pre agentúru SITA Herczegová. „Príroda nám dáva veľmi veľa a my si to ani neuvedomujeme, lebo ju nevnímame. Chcela som teda cez ten fantazijný svet lesných bytostí deťom ukázať, že tá príroda naozaj žije, že to nie je len nejaký strom okolo nás, ale žijúca kolektívna masa niečoho, ktorá nám aj niečo dáva a ku ktorej sa často správame veľmi nepekne. Ide nám o to, aby si našli k tej prírode cestu a vzťah,“ dodala.
Keďže príroda je hlavným motívom príbehu, štáb sa počas nakrúcania ocitol na viacerých atraktívnych lokáciách – v Ľubochnianskej doline, pri Krupinských bralcoch, v Kvačianskej doline, na Červenom Kameni, v Macoche a na ďalších miestach, ktoré podľa režisérky svojim efektným alebo dominantným zjavom podporia v divákoch a diváčkach túžbu ich zachovávať a ochraňovať.
V príbehu o čarovnom kamienku hrá viacero známych slovenských a českých hercov. Ústredné postavy stvárnia Ady Hajdu a Zuzana Bydžovská, Jakub Rybárik, Kristína Spáčová, Daniel Žulčák, Adela Mojžišová, Ivana Wojtylová, Jakub Jablonský, Anna Javorková, Milan Bahúl, Pavel Kříž, Ivo Gogál či Dominik Budinský. „Máme tam skôr ústredné dvojice ako nejaké hlavné postavy, a všetky tie páry boli fantastické! Ady Hajdu so Zuzanou Bydžovskou, Adela s Ivanou, Dano Žulčák s Jakubom Rybárikom, Bahúl a Javorková… Mali sme, čo sa týka hercov, na pľaci fantastickú chémiu. Naozaj sme sa zabávali. Myslím, že si to všetci užili,“ podotkla mladá filmárka.
Okrem ľudí v rozprávke účinkujú aj zvieratá. Štáb počas nakrúcania pracoval so skutočnými vlkmi, líškou aj sovou a ďalšie divé zvery nasnímali priamo v prírode.
O architektúru rozprávky sa postaral Juraj Kuchárek. Ten pre film postavil na Červenom kameni krásnu prírodnú strigônsku chyžu, ktorej interiér vytvoril v ateliéri RTVS. „To bol pre nás základ, odpáliť tú fantáziu a taký lesný svet. Už na začiatku sme si hovorili, že nepôjdeme tým klasickým štýlom typu domček na stračej nôžke a zapavučinovaná chajda ježibaby. Išli sme na to sofistikovanejším spôsobom, chceli sme prepojiť architektúru s prírodou. To sa Jurajovi veľmi podarilo. Keď sme prišli na nakrúcanie, bola som nadšená,“ uznala Herczegová.
Na príbehu spolupracovali aj s výtvarníkom Ašotom Haasom, ktorý do rozprávky vyrobil kryštáľovo-svetelný trón. O kostýmy sa postaral Martin Kotúček. „Nechcela som ísť do ničoho pompézneho, žiadne pseudobaroko, neorokoko, chcela som skôr eklektizmus, 19. storočie a jednoduchosť. Od toho sme sa odvíjali. Aj cez kostýmy sa napokon dostávame k prírode,“ priblížila režisérka.
Ústrednú skladbu rozprávky V tichu nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu s folkovou speváčkou Veronikou Rabada. Hudbu pre film zložil mladý hudobník Matúš Pavlík, na podklade k niektorým scénam spolupracoval aj skladateľ Martin Hasák.
Rozprávka, ktorú uvedú na Jednotke na Štedrý večer o 19:45, vznikla v koprodukcii s Českou televíziou. Tá film odvysiela na Prvý sviatok vianočný.
.jpg)
.JPG)
