Slovensko má pre budovanie prečerpávacích vodných elektrární zaujímavé a unikátne krajinné profily. Sú o tom presvedčení viacerí energetickí odborníci, na čele s energetikmi zo Slovenských elektrární.

O tomto projekte sa hovorí od prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia. Hore nad dolinou Ipľa pri Málinci mala byť podľa pôvodného zámeru vybudovaná nová vodná nádrž. Vzniknúť mala priamo na mieste, kde leží Ďubákovo s asi 75 obyvateľmi. To je situované v priehlbine, ktorej prehradením by vznikla vodná nádrž prečerpávajúcej vodnej elektrárne (PVE). Pre nedostatok finančných prostriedkov projekt na dlhé roky zamrzol, čo malo neblahý dopad aj na ďalší rozvoj obce Ďubákovo.

V roku 2015 ho však oprášila tretia vláda Roberta Fica a o novej PVE sa začalo opäť hovoriť. Avšak len do roku 2020, keď tento zámer stopol vládny kabinet Igora Matoviča. Čo malo toto dielo s obrovským budúcim potenciálom z pohľadu rozširovania energetických kapacít postavených na obnoviteľných zdrojoch definitívne pochovať.

Vlani projekt ožil opäť. Na výjazdovom rokovaní vlády v Rimavskej Sobote v júni zaznela od ministrov informácia, že do konca roka má rezort hospodárstva vypracovať finančný a projektový plán realizácie tejto PVE.

Tarabovci, vodohospodári a vedci zo SAV neváhali a nový projekt do konca roka vypracovali a začiatkom februára 2025 ho predložili do pripomienkového konania. Avšak podľa nového investičného projektu, ktorý je nazvaný ako „PVE Málinec“, priehrada nemá vzniknúť na mieste obce Ďubákovo, ale na druhej strane údolia Ipľa – v miestnej časti Čechánky obce Látky.

Do 10 rokov od spustenia výstavby by mala byť horná nádrž hotová, pripravená na prevádzku.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Výhrady mestských zastupiteľstiev

Práve spomínaná zmena koncepcie, keďže pôvodný koncept je zablokovaný vďaka minulej vláde na úrovni EÚ, vyvolal nevôľu dotknutých obcí. Celý problém spočíva v tom, že vláda postavila obyvateľov dotknutých obcí pred hotovú vec. Smerom k občanom komunikuje, že projekt je vo fáze vyhotovovania štúdie realizovateľnosti. Na druhej strane už dnes ho chce v skrátenom legislatívnom konaní označiť za strategickú investíciu. Obyvatelia Šurian, kde sa realizuje príprava na výstavbu baterkárne už vedia, čo to znamená. Že týmto štát získava právo na vyvlastňovanie pozemkov. Takže obavy dotknutých obcí sú oprávnené.

Po Detvianskej Hute, Hriňovej a Cinobani nesúhlasí s uskutočnením výstavby plánovanej prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec ani obecné zastupiteľstvo v Látkach v Detvianskom okrese. Pozvanie na diaľku do relácie Hlavných Správ prijal starosta dotknutej obce Látky, pán Mário Kubiš.

Pán starosta, skutočne nesúhlasíte s uskutočnením výstavby elektrárne Málinec alebo máte problém so spôsobom, akým sa to teraz rýchlo deje, prípadne komunikuje?

Starosta zdôraznil, že rozhodnutie o výstavbe elektrárne Málinec nechcú robiť len poslanci, ale chcú dať priestor aj občanom, aby sa vyjadrili. Obecné zastupiteľstvo zatiaľ prijalo uznesenie, že nesúhlasí s vyhlásením projektu za strategickú investíciu, pretože nie je v súlade s územným plánom, zasahuje do práv občanov a nebol dodržaný legislatívny postup.

 Plánujete urobiť v obci referendum?

Starosta nevie, či v obci plánujú referendum, ale čakajú na vysvetľovaciu kampaň od ministerstva, aby občania získali všetky informácie. Momentálne nemajú dostatok potvrdených údajov na rozhodnutie. Obec nesúhlasila s vyhlásením projektu za strategickú investíciu, pretože by to mohlo na roky zablokovať pozemky, pričom na konci sa môže ukázať, že projekt nie je realizovateľný.

Najviac vám vadí to, že je to malo komunikované? Na výjazdovom rokovaní vlády vo vašom regióne v júni, tam sa o tom nerokovalo, nepreberala to vláda s vami?

Vláda síce úlohu na výjazdovom rokovaní zadala, ale o projekte s dotknutými obcami nerokovala, keďže výjazdové rokovanie bolo v Rimavskej Sobote a ich okres (Detva) tam nepatrí. O projekte sa dozvedeli až zo správy v médiách 4. februára, pričom ani regionálni poslanci o tom predtým nevedeli.

Následne začal starosta obce Látky zisťovať možnosti pripomienkovania, aby upokojili situáciu.

Kritizuje nedostatok informácií – nemajú žiadne štúdie, prepočty ani podložené údaje, iba mapy a ústne prezentované čísla.

 PVE v oblasti Málinec, kde už je postavená spodná nádrž, sa plánovala už od osemdesiatych rokov. Pravdou je, že horná nádrž mala byť v mieste obce Ďubákovo, avšak prínosy z nej by mali byť tak či onak. Boli s Vami prínosy projektu komunikované? Resp. akým spôsobom sa k tomu vôbec staviate? Vidíte v diele nejaký ten prínos pre váš región, alebo projekt odmietate a priori? Alebo Vám vadí len tá komunikácia?

Starosta uviedol, že pôvodný projekt v Ďubákove sa ich netýkal a bol zrušený.

„To nám bolo prezentované, že bývalá vláda dala do Plánu obnovy, že sa nebude realizovať Ďubákovo ani Slatinka, čiže preto oni nemôžu ísť do toho. Ďubákovo už bolo, aj čo nám bolo povedané, z dvoch tretín vlastníctvom slovenských elektrární, takže by nebol plným vlastníkom štát.“

Obec zatiaľ nemá dostatok informácií na to, aby sa jednoznačne vyjadrila za alebo proti projektu. Chýbajú im konkrétne údaje o prínosoch, náhradách pre dotknutých obyvateľov či detailoch realizácie.

Kým tieto informácie nebudú dostupné, nemôžu zaujať definitívne stanovisko, čo podľa neho prispieva k napätej atmosfére.

„Nemôžeme nejaké jasné stanovisko dať, kým nebudeme mať všetky informácie. Kým nebudeme vedieť naozaj fakty, či to naozaj niečo prinesie obci, či to prinesie niečo občanom, ktorí sú tam. Aké dostanú náhrady tí občania, ktorí budú priamo zaplavení, ktorí budú vyvlastnení.“

To, čo Vy popisujete, tak to je to, že nemáte zatiaľ definované obete, ktoré by ste museli priniesť. A z hľadiska benefitov, bolo vám už niečo komunikované alebo nie?

Uviedol, že zastupiteľom dotknutých obcí možné benefity prezentované boli. Zaradil medzi ne výstavbu kanalizácie, vodovodov a čističiek. Avšak zatiaľ nedisponujú oficiálnym potvrdením na papieri.

Hoci sa hovorilo aj o vyplácaní 120 % zo znaleckého posudku, stále nie je jasné, kto bude posudky vypracovávať a aké budú podmienky.

Kritizuje postup, pri ktorom sa projekt už tlačí ako strategická investícia, hoci chýbajú základné informácie. Zdôraznil, že ak budú občania proti aj po získaní všetkých údajov, obec ich stanovisko podporí.

Novou lokalitou má byť práve mestská časť Vašej obce, časť Čechánky. Keď sa na tú oblasť pozriete, čo všetko by ste museli položiť na oltár? Alebo čo všetko by skončilo pod vodou?

„U  nás v tej miestnej časti Čechánky by sa jednalo o nejakých 6 rodinných domov, ktoré sú ešte trvalo obývané, kde žijú ľudia, naši trvalí občania. Je ich tam nejakých 11 a potom sa jedná o nejakých 15 až 20 chát, plus roľnícke družstvo a tesne to ide aj okolo cintorína, ktorý je na kopčeku. Tam sme dúfali, že by ho to nemuselo zasiahnuť, lebo máme mapy, ktoré sú napísané v celom rozsahu 140 hektárov. Je to tá maximalistická verzia, ktorá predstavuje to najväčšie územie, ktoré by sa vykupovalo. Ak by sa zvolil variant s menšou rozlohou, keď by sa išlo do tých možno 90 hektárov alebo 100 Ha, tak ten cintorín by nebol zasiahnutý a možno by bolo zasiahnutých aj menej domov.

Nie je to už veľký rozdiel, ale ten cintorín by nám to určite nezasahovalo, ak by sme išli do menšej výmery.“

Starosta dal najavo, že mu záleží na tom, aby bol v prípade realizácie, dopad na súčasný život v oblasti čo najmenší. Je to pochopiteľné, zastupuje svojich občanov, ktorý mu vo voľbách dali dôveru.

Ministerstvo je otvorené rokovaniam o veľkosti finálneho variantu.

Aké informácie máte o projekte dnes?

„Dnes máme tie informácie, ktoré sme dali aj občanom. My sme mali zastupiteľstvo minulý štvrtok a všetky tie informácie, ktoré boli naozaj fakty ktoré nám boli povedané tak sme odprezentovali.“

Starosta uviedol, že na ministerstve im boli prezentované základné informácie o projekte, v podstate podklady k štúdii realizovateľnosti. Boli im poskytnuté podrobnejšie mapy a informácie o umiestnení hrádze, potrubí a ich vplyve na nehnuteľnosti.

Minister garantoval, že projekt bude podliehať súhlasu dotknutých obcí a VÚC a že jeho financovanie zabezpečia banky spolu s Vodohospodárskou výstavbou. Odborníci potvrdili stabilné geologické podložie a vyzdvihli možné prínosy pre štát aj región, vrátane turizmu a infraštruktúry.

Starosta zároveň odmietol tvrdenia, že boli vydieraní témou jadrového úložiska – informácia o stabilite podložia bola podľa neho prezentovaná len ako fakt.

„Ja by som ešte chcel upozorniť na to, že naozaj v niektorých médiách sa hovorí, že sme boli vydieraní jadrovým odpadom.

Nebolo na nás nijako tlačené, že buď budete mať to, alebo budete mať to, hej, bolo nám len povedané, že naozaj, ak budeme mať vodu, tak si oni myslia, že jadro by sa k nám asi nedostalo z toho dôvodu, že už budeme v tých ochranných pásmach a tým pádom už by sa stavby takéhoto typu do nášho regiónu nedostali.“

Aha, to znamená, že oni by to vlastne vymenili za to, že by ste tam nemali uložený jadrový odpad, keď by ste tam mali tú prečerpávaciu vodnú elektráreň?

Starosta vysvetlil, že nejde o výmenu projektu za jadrové úložisko, keďže jadrový odpad spadá pod ministerstvo hospodárstva, nie životného prostredia. Profesor Bednárik im len oznámil, že v regióne je najstabilnejšie podložie, preto bol vybraný ako možná lokalita pre úložisko. Zároveň však predpokladá, že ak by tam vznikla prečerpávacia vodná elektráreň a zdroj pitnej vody, umiestnenie jadrového odpadu by už nebolo reálne.

To je určite zaujímavý „obchod“ aj pre tých obyvateľov čo tam sú, aby tam nemali jadrový odpad ale vodu, nie? Nemusíte to brať ako vydieranie, ale je to celkom dobrá výmena.

„Áno. No nám ide hlavne o to, že ten jadrový odpad určite nechceme. A tú vodu … naozaj nech sa rozhodnú ľudia. Dozvedeli sme sa tieto informácie, ale stále to boli len informácie, Nedostali sme k tomu žiadne podklady okrem tých troch máp, ktoré máme doteraz.“

Takže vám chýba projektová dokumentácia aby ste vedeli prijať kvalifikované rozhodnutie?

„Určite, určite, projektová dokumentácia, tá štúdia realizovateľnosti s nejakými rozpočtami a s nejakými odbornými stanoviskami, že naozaj je to reálne, bude to toľko vynášať, bude tam taká sila vody a bude to vyrábať toľko elektriny a všetky tie fakty.“

A samozrejme potrebujú poznať rozsah diela, aby vedeli, ktorých nehnuteľnosti sa dotkne.

A jediné, čo vidím ako ten problém je to, že vy nechcete, aby to bola strategická investícia predtým, ako tá štúdia bude vyhodnotená. Urobená, vyhodnotená.

„Urobená, vyhodnotená a odkomunikovaná s ľuďmi a s tými občanmi, ktorí tam sú a ktorí by s tým na konci dňa, ak to tam má byť, mali súhlasiť.“

 Súčasťou riešenia alebo výsledku riešenia by malo byť aj vytvorenie fondu solidarity. Bolo s vami komunikované, že aký by to mal byť objem peňazí a na čo by sa tie prostriedky mali používať?

„Nebolo presne povedané, že koľko by to bolo, ako by to bolo, len bolo povedané, že na rozvoj obcí by určite vznikol nejaký tento fond solidarity, ktorý by sa mohol využívať pre potreby obcí a na rozvoj obcí. Spomínali sa čističky, ale bolo to nie len pre jednu alebo pre dve obce. Investície by to prinieslo do celého regiónu“

 Je nejaký harmonogram, čo bude teraz nasledovať po týchto vašich uzneseniach viacerých obcí? Čo očakávate, že sa bude diať?

„Tak my dúfame že sa splní to, čo bolo povedané, že bude vysvetľovacia kampaň a že ľudia, či už je to Slovenský vodohospodársky podnik, Vodohospodárska výstavba, ministerstvo, že prídu a naozaj začnú vysvetľovať a prídu s nejakými podloženými vecami. Bude tá štúdia a bavme sa o nej, rozprávajme sa s ľuďmi, vysvetľujme im a uvidíme ako sa ľudia rozhodnú.“

Keď to uzavriem, tak vy nie ste úplne proti aby sa tam niečo stávalo, aby sa Váš región povzniesol. Alebo máte nejakú inú predstavu, ako by mohol ten región ekonomicky podrásť?

Starosta obce Látky vníma rozvoj regiónu v oblasti turizmu a cestovného ruchu už dnes. K projektu prečerpávacej vodnej elektrárne sa zatiaľ obec nestavia ani jednoznačne za, ani proti, keďže nemajú dostatok informácií. Zdôraznil, že obyvatelia aj poslanci sú v názore rozdelení a kým nebudú mať jasné fakty, nemôžu zaujať definitívne stanovisko.

Potvrdil, že sa začínajú objavovať hlasy volajúce po ochrane oblasti ako unikátneho prírodného dedičstva, ale nevie posúdiť ich realizovateľnosť. Zároveň zdôraznil, že obec už teraz čelí obmedzeniam v rozvoji kvôli ochranným pásmam vodnej nádrže Málinec, pričom štát neposkytuje žiadne kompenzácie.

Upozornil, že ochrana pitnej vody by mala byť prioritou, pretože bez nej ľudia neprežijú, na rozdiel od elektriny. Obec v dôsledku regulácií prišla o desiatky potenciálnych obyvateľov, ktorí si tam chceli postaviť domy, no nemohli.

Skritizoval ministerstvo za nedostatočnú komunikáciu s verejnosťou a upozornil na možné obmedzenia, ktoré podobné stavby v minulosti priniesli. Napriek tomu vníma možný prínos projektu pre Slovensko. Avšak požaduje, aby prešiel všetkými potrebnými schvaľovacími procesmi.

Mne z celého rozhovoru vychádza, že starosta nie je proti projektu a vníma nielen jeho prínosy, ale aj obete, ktoré prinesie. Na druhej strane zastupuje občanov obce, ktorí mu dôverujú. A od štátu požaduje prístup, ktorým dá najavo nie aroganciu, ale záujem. Že to nebude len v tej polohe, že my vieme, čo potrebujete. Že ten prístup nebude ako v prípade Šurian.

V Šuranoch v čase, keď začal MH Invest s vyvlastňovaním pozemkov a narazil na odpor nahnevaných, neinformovaných občanov, premiér ohlásil, že projekt vyžaduje lepšiu komunikačnú stratégiu. Pričom dodnes komunikácia s nespokojnými občanmi neprebieha, sú len ostrakizovaní a je im dávané najavo, že podľahli dezinformáciám. V médiách hlavného prúdu nebol dodnes vytvorený priestor na diskusiu oboch strán. Mesto Šurany sa dostalo do neriešiteľného sporu s vlastnými občanmi. A vrcholom je očierňovacia kampaň tých, čo sú proti výstavbe baterkárne.

Ostáva len veriť, že sa vláda zo Šurian poučila a že v tomto prípade zvolí takú formu komunikácie a taký postup, že sami dotknutí občania budú presviedčať zvyšok Slovenska o dôležitosti a výhodnosti projektu PVE Málinec.