Môj profil 
Predplatné
Po tom, čo liberálno-satirická stránka Zomri zverejnila zostrih zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Fekišoviec, ktorá vo videu svojím temperamentom doslova “hviezdila”, začal sa hon po starostke. Mnohí sa na tom len dobre zasmiali a z hlášok starostky sa stala tiež studnica nekonečných vtipov a koláží, no začali sa tiež ozývať hlasy volajúce po jej odstránení z funkcie. Organizácia Transparency International dokonca v otvorenom liste starostke žiada o zjednanie nápravy jej konania a zároveň podala podnet na prokuratúru. Jej vedenie schôdze podľa Gabriela Šípoša z TI malo šliapať po politickej kultúre a starostka podľa neho porušila viacero zákonov.
Kvakovský starosta Radovan Kapraľ má však pocit, že “mnohí ľudia v mediálnom priestore prekročili pomyselnú čiaru slušnosti oveľa viac, ako ju prekročila starostka Fekišoviec p. Miloslava Fedorová”. Narážal tak na vo svojom blogu, ktorý je zatiaľ jedinou obranou kontroverznej starostky v mediálnom priestore.
Určite sa všetci zhodnú na tom, že pani starostka nemala konať tak, ako konala, ale “podstatné je to, že svoje správanie verejne oľutovala, priznala si chybu a poslancom sa chce za svoje konanie ospravedlniť”, čo podľa starostu “častokrát nedokážu priznať ani naši zákonodarcovia, ktorí sú na rozdiel od starostky Fekišoviec v mnohých prípadoch naozaj “neomylní“, myslí si Kapraľ.
Akýsi “hon na starostku obce” na sociálnych sieťach je podľa jeho názoru “nedôstojný a výrazne za čiarou slušnosti, po ktorej všetci volajú”. Navyše sa ešte k tomu vymýšľajú “primitívne paródie, cestovky organizujú zájazdy, veštica ráno na jednom z rádií veštila osud starostky a Ďoda z kariet” a pod.
Starosta Kapraľ ale kladie otázky: “Zaslúži si človek, ktorý svojej obci venoval veľkú časť svojho osobného života, takúto verejnú “popravu“ a poníženie, aké dnes zažíva starostka obce Fekišovce p. Miloslava Fedorová? Je na videu prichytená azda pri krádeži, alebo vražde? Myslím, že nie. Vžil sa niekto aj do jej kože, alebo je to každému jedno?”
O videu vraví, že je to “veľmi autentický pohľad do fungovania malej obce na východe Slovenska, ktorá bojuje s množstvom problémov a podobných obcí sú u nás stovky”. A podotýka, že “pre formu nám uniká podstata rokovania”.
Obec Fekišovce má 303 obyvateľov a ročný rozpočet len okolo 70-tisíc eur, čiže mesačne asi 5,5-tisíc eur, z ktorých musia vyžiť. “Niekto má za 5,5-tisíc eur kabelku a niekto musí z týchto peňazí financovať chod celej obce. Áno, aj o tom je naše Slovensko,” podotýka starosta a vymenúva, že “z tejto sumy sa platí vývoz odpadu, verejné osvetlenie, opravy na obecnom majetku, poistky, zimná údržba, vykurovanie obecného úradu a mnohé iné činnosti”.
Starostka Fedorová si preto nemôže dovoliť žiadnu úradníčku a aj z mála peňazí sa jej podarilo postaviť Dom nádeje, opravila obecný úrad, stará sa o cintorín, postupne začala s výstavbou kultúrneho domu, takže “trikrát obráti každý cent”.
Obci rastú poplatky za uskladnenie odpadu, čo schválili poslanci “hore” v NRSR a to musia preniesť na obyvateľov svojej obce, ktorí nemajú peňazí nazvyš, ale obecný úrad ich musí podľa nového zákona určiť a vyberať. Rastie počet neplatičov, a tak postupne rastú náklady bez potrebných príjmov. Poslankyňa obce sa na rokovaní dozvie, že tí, ktorí majú nejaký majetok, sú v nevýhode, lebo im môže exekúcia niečo vziať. A túto “neriešiteľnú nespravodlivosť” nevie vyriešiť ani vláda, nie to ešte oni.
Navyše, kedysi starostka ľahšie mohla zvládnuť nejaké výstavby či opravy, ale teraz treba na všetko verejné obstarávanie, ktoré stojí čas a nemalé financie. A starosta sa ďalej pýta: “Vážení, verí azda niekto tomu, že obec s 303 obyvateľmi dokáže utiahnuť škôlku, respektíve školu? Škola vo Fekišovciach je asi taká reálna, ako metro v Bratislave.”
Kapraľ ako starosta pozná problémy obce, preto si myslí, že k starostke Fekišoviec p. Miloslave Fedorovej je verejnosť na základe jednej hlúpej chyby, ktorú v živote urobila a za ktorú sa aj verejne ospravedlnila, “veľmi krutá a nespravodlivá” a kvôli tomu, s čím všetkým bojuje, si “nezaslúži zosmiešňovanie, ponižovanie a mediálny teror zo strany verejnosti”.
“Zaslúži si skôr ocenenie a pochvalu za to, že si svoju chybu dokázala priznať, že dokáže v praxi sama aplikovať častokrát nezmyselné zákony, ktoré v mnohých mestách a obciach aplikujú celé armády úradníkov a že dokáže gazdovať v malej dedinke kdesi na východe Slovenska aj s tým málom, čo má,”.
Záverom starosta Kvakoviec píše nasledovné:
“Inteligentná verejnosť, ktorá sa predháňa v moralizovaní nad starostkou a v jej zosmiešňovaní, by mala pribrzdiť, pretože sa môže ľahko stať, že vďaka tomuto mediálnemu teroru skončí starostka aj kvôli svojmu pokročilejšiemu veku v Dome nádeje. Presne v tom Dome nádeje, ktorý sama svojpomocne postavila v snahe ušetriť obecné peniaze a v snahe zlepšiť život obyvateľov svojej malej obce kdesi na Ukrajinskej hranici. Bol by to veľmi smutný a nespravodlivý koniec.”
.JPG)
.jpg)
