Môj profil 
Predplatné
Predseda Bratislavského kraja Juraj Droba sa tento týždeň jednoznačne vyjadril, že v žiadnom prípade nedovolí výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov. „Stanovisko Bratislavského samosprávneho kraja je dlhodobo známe a napriek schválenému územnému plánu kraja, ktorý s koridorom pre ropovod počíta, nie je novou informáciou,“ uviedla pre agentúru SITA spoločnosť BSP, ktorá má na starosti projekt výstavby ropovodu medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom.
Začiatkom tohto roka sa proti výstavbe ropovodu cez svoje územie jednoznačne postavilo aj nové vedenie bratislavskej mestskej časti Petržalka. Aj keď spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline považuje projekt výstavby ropovodného prepojenia Bratislavy a rakúskeho Schwechatu stále za reálny, konečné slovo bude mať zrejme až vláda. „Vzhľadom na dlhodobý negatívny postoj samosprávnych orgánov k spomínanému ropovodnému projektu, počkáme si na konečné stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, respektíve vlády SR,“ zdôraznila spoločnosť BSP.
Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), už niekoľko rokov hľadá alternatívne riešenia trasovania slovensko-rakúskeho ropovodu. „Hľadáme alternatívne riešenia a to tak v technickej, technologickej, ako aj v legislatívnej rovine,“ dodala spoločnosť BSP. Trasa plánovaného ropovodu vedie z 90 % celkovej dĺžky (približne 80 kilometrov) územím Rakúskej republiky. Na rakúskej strane je všetko pripravené na výstavbu ropovodu. Problémom je trasovanie úseku na území Slovenskej republiky.
Spoločnosť BSP upozorňuje, že už v súčasnosti územím Žitného ostrova prechádza 17 kilometrov ropovodu Družba a taktiež sú na tomto území situované viaceré čerpacie stanice, či rôzne dopravné stavby, po ktorých sa uskutočňuje preprava ropných látok. „Ropovod BSP je na navrhnutý podľa najprísnejších a vysoko nadštandardných kritérií pre líniové stavby tohto druhu, keďže nejde o klasický konvenčný systém, ale o sofistikovanú stavbu, ktorá na rozdiel od aktuálne umiestnených potrubných sietí na dotknutom území prakticky eliminuje riziko úniku prepravovaného média do okolia,“ myslí si spoločnosť BSP.
Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa firmy Bratislava-Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur. Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva.
Ropovod medzi Bratislavou a Rakúskom je projektovaný ako reverzný, čo znamená, že v prípade výpadku dodávok ropy prostredníctvom ropovodu Družba bude Slovensko schopné prijímať dodávky ropy cez sieť ropovodov TAL a AWP z územia Rakúska. „Nakoľko v prípade projektu plánovaného ropovodu ide nielen o významnú národohospodársku investíciu z pohľadu SR, ale aj nadnárodnú a z hľadiska energetickej bezpečnosti krajín Európskej únie významnú a preferovanú investíciu, bola opakovane zo strany Európskej komisie zaradená medzi projekty osobitného významu v oblasti energetiky EÚ,“ konštatovala spoločnosť BSP.
.JPG)
