Stále viac odborníkov sa zhoduje, že očkovanie všetkých mladších detí nie je správny krok. Fínsky úrad odporučil očkovať len tie rizikové. Aký postoj zaujali ďalší?

Bratislava 4. decembra 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Ted S. Warren)

Pred pár dňami Európska lieková agentúra schválila očkovanie s vakcínou Pfizer aj pre mladšie deti-  od 5 do 11 rokov. Doteraz sa plošne očkovali deti nad 12 rokov. Očkovať túto vekovú kategóriu plánujeme aj na Slovenku. Je to ale na mieste?

Ministerstvo zdravotníctva na svojej facebookovej stránke koncom minulého mesiaca uviedlo, že v súčasnosti sú deti a teenageri, ktorí sú infikovaní koronavírusom, najčastejšími šíriteľmi. Čo má byť podľa nich zrejme dôvodom na ich očkovanie. Tu je ale nutné podotknúť, že aj očkovaní môžu vírus v istej miere prenášať.

Je tiež dôležité zmieniť, že deti majú ťažký priebeh covidu len veľmi zriedka a ešte ojedinelejšie kvôli chorobe zomierajú. Viacerí odborníci by boli preto oveľa opatrnejší. Nie je jasné, či možný benefit u tak malých detí preváži nad rizikami, ktoré sú spojené s očkovaním. Skôr by sa zamerali na dospelých rizikových pacientov a starších.

Aj z najnovšieho rozhodnutia Fínskeho inštitútu národného zdravia (THL) vyplýva, že opatrnosť je na mieste.  Odporúčajú totiž, očkovať vakcínou Pfizer/BioNTech len deti od päť do 11 rokov, u ktorých hrozí ťažký priebeh choroby covid-19 alebo majú v spoločnej domácnosti rizikového pacienta- teda nie plošné očkovanie.

„Získanie viac informácií o bezpečnosti vakcín je ešte dôležitejšie, ak chceme ovplyvniť priebeh pandémie očkovaním detí,“ uviedla hlavná lekárka inštitútu Hanna Nohyneková. Dodala, že deti ťažko ochorejú len zriedka a vakcína im prospeje len nepatrne. Očkovanie detí podľa jej názoru iba oddiali hospitalizácie dospelých.

Šéf nemeckej komisie pre očkovanie by svojej dieťa zaočkovať nenechal

Šéf Stálej komisie pre očkovanie v Nemecku (STIKO) Thomas Mertens tento týždeň vyhlásil, že v súčasnosti by nedal zaočkovať svoje vlastné sedemročné dieťa proti koronavírusu.

Svoj postoj odvodnil tým, že je k dispozícii nedostatok informácií o znášanlivosti vakcíny vo vekovej kategórii päť až jedenásť rokov. Dodal, že by ho zatiaľ nepresvedčilo ani to, keby EMA schválila očkovanie spomínanej kategórie a označila ho za bezpečné.

Okrem údajov z registračnej štúdie vakcíny totiž neexistujú „žiadne údaje“ o znášanlivosti vakcíny v spomínanej vekovej skupine. Vyjadrenia o možných dlhodobých následkoch alebo škodách sú preto sotva možné.

Mertens pri svojich rozhodnutiach vychádzal taktiež z toho, že ťažké priebehy ochorenia sú u detí veľmi zriedkavé, treba preto veľmi dobre zvážiť vedľajšie riziká vakcíny, najmä s ohľadom na možný zápal srdcového svalu. Niečo iné je kategória rizikových detí.

STIKO, ako nezávislý poradný orgán Inštitútu Roberta Kocha (RKI), chce ešte do 11. decembra rozhodnúť, či odporučí očkovanie všetkým deťom v Nemecku. V súčasnosti sa v krajine môžu očkovať ľudia starší ako 12 rokov.

Je ale isté, že meniaca sa nálada vo verejnosti, ale aj medzi politikmi nemôže byť meradlom pre rozhodnutie komisie, či odporučiť očkovanie, hlavne ak ide o deti.

Prymula je opatrný, dáta zatiaľ nie sú presvedčivé

K očkovaniu mladších detí sa vyjadril aj český epidemiológ a bývalý minister zdravotníctva Roman Prymula.

Ako uviedol v rozhovore pre CNN Prima News, mali by sme byť opatrnejší, u detí nad 12 rokov je imunita celkom vyvinutá, u mladších nie. “A medzi tými 5 až 11 rokmi, tam by som naozaj vyčkal, kým výraznejšie zaočkujeme zvyšok populácie. Až potom nasleduje priorita týchto detí a až potom by som vyriešil, ktorou vakcínou. Máme aj veľmi malú skúsenosť. Štúdia na očkovanie detí mala asi 2000 subjektov. Dáta pre mňa nie sú natoľko presvedčivé,” uviedol.

Prymula tiež povedal, že v schvaľovacom procese je ešte vakcína Valneva, ktorá je podľa jeho slov pre deti bezpečnejšia než Pfizer. Vedci s ktorými diskutoval, by sa priklonili k tomu, aby deťom aplikovali skôr tzv. inaktivované vakcíny (čistené suspenzie usmrtených- chorobu nevyvolávajúcich vírusov alebo baktérií, pozn. redakcie).