Bratislava 16. augusta (TASR) – Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) evidoval k 9. augustu na Slovensku 58 krytých a 21 nekrytých zimných štadiónov, o ktoré sa delí 86 klubov. Práve nízky počet hál a ich zlý stav označujú mnohí za jednu z hlavných bŕzd rozvoja hokeju v krajine, ktorá sa pýši titulom majstra sveta z roku 2002 a ďalšími tromi cennými kovmi z MS.

Zo 79 hál spĺňajú náročné medzinárodné kritériá iba bratislavská Slovnaft Aréna a košická Steel Aréna. SZĽH podporuje výstavbu nových moderných štadiónov a rekonštrukciu tých súčasných, ako však niekoľkokrát zdôraznili jeho funkcionári, zväz nie je tým subjektom, ktorý má stavať. "V uplynulých rokoch sme vypracovali viacero projektov týkajúcich sa výstavby nových hokejových hál. Oslovili sme politikov, ktorí nám sľúbili pomoc a podporu. Zatiaľ sa však v tomto smere veľa nepohlo," uviedol v rozhovore pre TASR športový riaditeľ Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Roman Štamberský. "Vedenie zväzu robí, čo môže. Iniciujeme rozhovory, chodíme na stretnutia s ministrami. Určili sme aj lokality, kde by mali byť postavené nové haly. Rozhoduje však ten, kto dáva peniaze," doplnil Štamberský, ktorý je v SZĽH okrem iného i členom Komisie pre komplexný rozvoj ľadového hokeja. Podľa neho je okrem financovania výstavby či rekonštrukcie štadiónov dôležitá aj otázka stavebnej pripravenosti daného projektu.

Pre rozvoj hokeja nie sú nutne potrebné len multifunkčné haly s veľkými tribúnami a predpísanými rozmermi klziska. "Sú dobré aj plochy s menšími rozmermi. Dôležité je, aby sa deti mali kde učiť korčuľovať. A najmä aby sa dostali na ľad v dobrom čase. Musí skončiť skoré vstávanie a vodenie detí na ľad o piatej hodine ráno," pokračoval Štamberský. V mestách, kde sa hrá extraliga či I. liga mužov, musí byť okrem hlavnej plochy aspoň jedna vedľajšia. "Tieto kluby totiž ťahajú so sebou ďalšie družstvá – juniorku, dorast, žiakov, prípravky. Ak k tomu pripočítame prenájom plôch pre verejnosť, aby z toho malo mesto nejaký komerčný úžitok, štadión je tak kompletne ‚vybukovaný‘. Haly využíva obrovské množstvo ľudí, každodenným opotrebovaním sa ‚zodierajú‘."

Výsledkom je schátralosť, v niektorých prípadoch až nebezpečnosť štadiónov. Ich majiteľmi sú v drvivej väčšine mestá, podľa Štamberského sú tak zodpovední aj za ich stav. "Zväz každý rok rozdeľuje peniaze – v minulosti aj investičné – na rôzne opravy, dostavby, údržbu. Nemyslím si však, že by zväz mal byť tým, kto dbá o údržbu štadiónov. Hala je niekoho majetkom a ten by sa mal starať minimálne o tie najzákladnejšie veci. Nehovorím teraz o kompletnej rekonštrukcii, ktorá je v mnohých prípadoch potrebná, ale o elementárnej čistote a poriadku. Veľmi ma mrzí, keď prídete do kabíny a tam nájdete pleseň či rozbité sociálne zariadenia. To nie je o peniazoch, ale o ľuďoch. My deti materiálne zabezpečujeme, poskytujeme im hokejky, výstroj, vypracujeme náborové programy, snažíme sa im vytvárať podmienky, no čo z toho, keď oni potom prídu do kabíny, kde to vyzerá ako vyzerá. Potom k nej samozrejme nemajú úctu."

V niektorých prípadoch sa dá hovoriť až o havarijnom stave štadiónov. V Trenčíne pre zastaranú chladiarenskú technológiu hrozil únik čpavku, na zvolenskom "zimáku" svojho času riešili problémy so statikou. "V takýchto situáciách s kolegami vybehneme na dané miesto a snažíme sa získať čo najviac informácií. Pomáhame nájsť riešenie, urýchliť proces. Je to však otázka majiteľa štadióna. Je to podobné ako s vozidlom – ak s ním zapríčiníte haváriu, ste za ňu zodpovední. Tiež ale máte okolo seba ľudí, ktorí vám v tom radi pomôžu."

Podľa Štamberského má nevyhovujúci stav hokejovej infraštruktúry negatívny dopad aj pri výchove mladých hráčov či správaní fanúšikov. "Prostredie vychováva. Je to krásne vidieť v nových halách. V Bratislave či Košiciach nikoho ani nenapadne, že by počmáral steny alebo niečo rozbíjal. Štadión Ondreja Nepelu je v našich podmienkach z hľadiska športového i spoločenského niečo neuveriteľné. Vďaka nemu sme mohli usporiadať majstrovstvá sveta, Slovan môže hrať KHL, pričom na zápasy chodia húfy fanúšikov z celého Slovenska. Stalo sa to, po čom celý športový svet túžil, teda že hokej sa stane rodinnou záležitosťou."

SZĽH pred každou sezónou preveruje stav ľadových plôch a štadiónov, na ktorých sa hrávajú hokejové súťaže. Majiteľ haly musí zakaždým dodať protokol spôsobilosti zimného štadióna. "Dáva nám tým určitú záruku. Zodpovedá za športovo-technické veci, za bezpečnosť chladiaceho systému, atď. Ak nesplní podmienky, zväz má právo neudeliť klubu licenciu," podotkol Štamberský. Okrem toho SZĽH už niekoľko rokov robí tzv. pasportizáciu zimných štadiónov. Na základe kontroly sa vyplní špeciálny formulár, v ktorom sú uvedené konkrétne body, ktoré musí klzisko a štadión spĺňať. Kontrola sa vykonáva v lete, pričom v komisii sú aj zástupcovia regionálnych zväzov. Daný dokument potom visí celú sezónu v kabíne rozhodcov. "Plánujeme celý tento kontrolný systém dať do elektronickej podoby. V rámci neho by sa vyfotografovali všetky priestory na každom štadióne – šatne pre hráčov i rozhodcov, ošetrovne, striedačky, trestné lavice, plexisklá. Chceme urobiť jednu veľkú databázu štadiónov. Ak budeme mať podrobný prehľad, budeme môcť aj tlačiť na niektoré veci," vysvetlil.

Kontroly v halách prebiehajú aj počas sezóny. "Športové oddelenie SZĽH vyhodnocuje každý zápis zo stretnutia I. ligy, v extralige niečo podobné robí riadiaci orgán Pro-Hokej. V zápise má rozhodca právo uviesť na žiadosť činovníka stretnutia (napr. manažéra hostí) každý nedostatok, napríklad že v kabíne hostí netiekla teplá voda, že bolo slabo vykúrené alebo že niečo prasklo. Ak sú v zápise uvedené takéto body, udelíme napomenutia alebo pokuty na základe pokutovníka." Prioritou je aj zdravotná vybavenosť štadióna, tvrdí Štamberský. Na každom hokejovom zápase musí byť lekár alebo človek, ktorý vie poskytnúť okamžitú zdravotnú pomoc. Všetky extraligové štadióny musia mať vo výbave defibrilátor. "Rozhodca kontroluje, či sú na štadióne nosidlá, krčné goliere, fixátor hlavy. Čo sa týka zaobchádzania s defibrilátorom, plánujeme naň vyškoliť aj trénerov. Na tréningoch totiž nemusia byť prítomní lekári, ale môže v nich nastať situácia, keď bude treba tento prístroj použiť."

Podľa pravidiel je na extraligových štadiónoch zavedený aj povinný kamerový systém. Ten využívajú priamo v zápase arbitri, neskôr i tréneri či komisie rozhodcov. Využíva sa aj na monitorovanie divákov, respektíve pre naplnenie zákona č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí. "Momentálne prebieha novelizácia tohto zákona, ktorá princese ďalšie nové prvky. V súčasnosti je na každom štadióne umiestnených päť kamier, ktoré sledujú bránkovú čiaru, priestor okolo bránky v oboch tretinách, plus stredná, tzv. vodiaca kamera. Z hľadiska bezpečnosti získavame aj informácie o ľuďoch, ktorí do štadióna vchádzajú, to znamená pri vstupe je každý návštevník zosnímaný a automaticky priradený k danej vstupenke. Máme tak informácie o osobách v konkrétnom sektore na tribúne. Podľa novelizácie bude kamerový systém potrebovať aj poznať danú osobu, teda vstupenka bude vystavená na meno," vysvetlil Štamberský. Ten priznal, že sa v tomto hokej trochu "zviezol" s futbalom. "V minulosti sme zaznamenali nejaké negatívne javy na štadiónoch, tie sa ale väčšinou dejú vo finálových častiach play off. V tomto smere sa však porovnať futbal a hokej nedá. Hokejový štadión je oproti futbalovému menší, kompaktnejší, rodinnejší a ľudia sa tam ináč cítia a správajú. Pravda, znenazdajky sa môže stať, že futbaloví fanúšikovia sa presunú medzi hokejových a vzniká hrozba."

Čo sa týka organizácie reprezentačných akcií, podmienky spĺňajú v podstate všetky extraligové štadióny. "Pri výbere dejísk na medzinárodné podujatia je zohľadňovaná blízkosť letiska. Nejde ani tak o dopravu hráčov, ako o prepravu výstroja, ktorý je komplikovaný a za každý kilogram nadváhy sa platia obrovské ceny," upozornil Štamberský, ktorý v súvislosti s konaním reprezentačných zápasov a turnajov osobitne vyzdvihol Piešťany. "Už pätnásť rokov máme s nimi neskutočne dobrú spoluprácu. Treba si uvedomiť, že počas reprezentačnej akcie musia opustiť halu všetky družstvá, od žiakov až po áčko. Klub sa musí z tých kabín vysťahovať a nie všetky sú to ochotné urobiť. Piešťany sú v tomto smere maximálne ústretové. Veľmi dobré skúsenosti máme aj s Popradom, kde sa naposledy konala olympijská kvalifikácia hokejistiek či medzinárodný turnaj dvadsiatok U20 Sumer Hockey Challenge. Ideálne prostredie nachádzame v Bratislave, Košiciach, vhodné sú i štadióny v Trenčíne, Skalici, Trnave, kde bude pôsobiť reprezentačná osemnástka v I. hokejovej lige. V Spišskej Novej Vsi je dobrý štadión na organizovanie podujatí v juniorských kategóriách. Vhodné prostredie na prípravu našiel A-tím v Námestove pri Oravskej priehrade. Veľmi nás mrzí, aká situácia nastala v Levoči a Kežmarku, kde sa nedostavali štadióny kvôli kauze s deaflympiádou. Zimáky sú tam v katastrofálnom stave, fakticky sa tam zničila funkčná ľadová plocha."