Môj profil 
Predplatné
Belehrad 8. júla 2015 (TASR/HSP-Darko Vojinovic)
Vučičova účasť na spomienkovej slávnosti vo východnej Bosne bude historická pre zmierenie medzi republikami bývalej Juhoslávie po balkánskych vojnách z 90. rokov, v ktorých bolo zabitých asi 135.000 ľudí
Srbský premiér Aleksandar Vučič v utorok večer po zasadnutí vlády na tlačovej konferencii oznámil, že jeho vláda jednohlasne súhlasila s jeho vyslaním na sobotňajšiu (11. júla) spomienkovú akciu k 20. výročiu masakry v Srebrenici. Iba zopár hodín predtým Bezpečnostná rada OSN odložila debatu o návrhu kontroverzne vnímanej rezolúcie k masakre z roku 1995, pretože Rusko pohrozilo, že bude britský návrh vetovať.
“Dnes sa vláda jednohlasne rozhodla…., že ak budú splnené podmienky, budem reprezentovať Srbsko v Srebrenici 11. júla,” poddal na tlačovej konferencii v Belehrade. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Hlasovanie BR OSN o rezolúcií, odsudzujúcej masakru v Srebrenici ako genocídu, odložili na dnešok. Británia a USA sa pokúšajú presvedčiť Rusko, aby rezolúciu nevetovalo, uviedli diplomati.
Vučič podľa vlastných slov dostal ubezpečenia, že rezolúcia OSN k Srebrenici, ktorú nazval “ponižujúcou” pre Srbsko a Republiku srbskú v Bosne, nebude schválená v súčasnej forme. A poďakoval Rusku, Číne a “ďalším krajinám” za ich opozíciu voči rezolúcii.
Vučičova účasť na spomienkovej slávnosti vo východnej Bosne bude historická pre zmierenie medzi republikami bývalej Juhoslávie po balkánskych vojnách z 90. rokov, v ktorých bolo zabitých asi 135.000 ľudí.
“Keď som hovoril o podmienkach, mal som na mysli postoj (starostu Srebrenice) Čamila Durakoviča, matiek (obetí) a moslimskékho člena (trojčlenného bosnianskeho) predsedníctva,” povedal.
Durakovič a ďalší prominentní Bosniaci sa vyslovili proti Vučičovej návšteve, osobitne po nedávnom zatknutí niekdajšieho bosnianskomoslimského generála Naser Oriča vo Švajčiarsku na základe srbského zatykača pre vojnové zločiny.
Počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95 bol Orič veliteľom v okolí Srebrenice, ktorá v júli 1995 padla do rúk bosnianskosrbských síl. Následne tam došlo k masakru približne 8000 moslimských mužov a chlapcov. Oriča uznal v roku 2006 Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vinným z vojnových zločinov a odsúdil ho za to, že nezabránil niektorým zločinom, na dva roky väzenia. V odvolacom konaní však Oriča oslobodili s tým, že sa jeho trestnú zodpovednosť nepodarilo preukázať.
Bývalý srbský prezident Boris Tadič sa v roku 2010 zúčastnil na v Srebrenici na spomienke k 15. výročiu masakry, ale Vučič ako bývalý nacionalista má podľa agentúry Reuters bližšie k ideológii Veľkého Srbska, ktorá poháňala veľa z tamojšieho krviprelievania.
Srbsko v roku 2010 uznalo, že v Srebrenici došlo k “vážnemu zločinu” a odsúdilo masakru v snahe o bližšie vzťahy so Západom, ale nenazvalo ju genocídou.
.JPG)
