Môj profil 
Predplatné
Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil spolu so svojimi delegáciami a rezortnými ministrami aj gruzínsky premiér Georgi Kvirikašvili, prvý podpredseda vlády Azerbajdžanu Yaqub Eyyubov, podpredseda vlády Albánska Niko Peleši, bulharský podpredseda vlády Tomislav Dončev, taliansky minister pre hospodársky rozvoj Carlo Calende, švajčiarsky štátny tajomník Spolkového úradu pre energiu Walter Steinmann, turecký minister energetiky Berat Albayrak, či americký osobitný vyslanec a koordinátor pre Medzinárodnú energetiku Amos Hochstein. Aj Slovensko malo nepriamo svoje zastúpenie v osobe viceprezidenta EÚ pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča.
Grécky premiér Alexis Tsipras vo svojom prejave vyhlásil: “Začiatok stavby pre TAP sa koná v kľúčovom okamihu pre grécku ekonomiku a náš širší región. S ohľadom na finančný aspekt projektu, zabezpečenie dodávok energie pre Európu, ako aj diverzifikácia energetických zdrojov a trás tvoria základný kameň oboch energetických stratégií našej krajiny a celkového európskeho plánovania. Pokiaľ ide o jeho geostrategický aspekt, tento projekt môže prispieť k mostu spolupráce a prosperity pre každého v našom regióne.”
Okrem politikov boli na slávnostnom otvorení prítomní aj akcionári z BP (20 % zastúpenia), SOCAR (20 %), SNAM (20 %), Fluxys (19 %), ENAGAS (16 %) a Axpo (5 %) a ďalších viac ako 300 hostí na vysokej úrovni.
Generálny riaditeľ TAP Ian Bradshaw skonštatoval: “Náš záväzok k tomuto projektu spolu so súhlasom všetkých prítomných strán pomôže zaistiť, že budeme dodávať plyn na európske trhy podľa plánu, čo prináša významné ekonomické výhody krajinám, ktorým bude zemný plyn z kaspickej oblasti predávaný. TAP tiež pomôže integrovať a diverzifikovať dodávky energie pre Európu a významne prispeje k zlepšeniu jej energetickej bezpečnosti.”
TAP bude od roku 2020 prepravovať zemný plyn z obrovského ropného poľa Shah Deniz II v Azerbajdžane do Európy. 878 km dlhý plynovod sa spojí s Trans Anatolian Pipeline (TANAP) na turecko-gréckej hranici v Kípoi, potom prejde cez Grécko a Albánsko a Jadranské more k brehom južného Talianska. Odtiaľ bude môcť smerovať do Nemecka, Francúzska, do Veľkej Británie, Švajčiarska či Rakúska. Okrem iného umožní dodávky plynu do balkánskych krajín, ako Bulharsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Chorvátsko.
Ako poznamenáva The Economist, hlavným dôvodom výstavby plynovodu TAP je snaha EÚ oslobodiť sa od závislosti na ruskom plyne. Európska rozvojová banka poskytne na jeho výstavbu až 1,5 miliardy eur, čo je celkovo najvyššia pôžička v jej histórii.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
