Voliči strany Smer chcú vystúpenie z NATO

„Podľa prieskumu vo všetkých členských krajinách NATO z jari 2023 nie je Slovensko krajinou, ktorá by zásadne odmietala účasť v tejto organizácii. Za naše členstvo je 61 percent, proti 26 percent a nevie či nemá názor 14 percent populácie,“ skonštatoval Klobucký. Ako poukázal, vojenský útok Ruska na Ukrajinu na Slovensku posilnil tábor prívržencov NATO, ale aj orientáciu Slovenska na Západ, smerom k Európskej únii a NATO.

Najpreferovanejšou geopolitickou orientáciou zostáva vyvážená pozícia medzi Západom a Ruskom. Sociológ to považuje za paradox, pretože zároveň asi dve tretiny respondentov pokladá Rusko za krajinu, ktorá je pre Slovensko nebezpečná. Za nižšou slovenskou podporou NATO i geopolitickou rozpoltenosťou preto vidí aj strach. „Rusko síce nepodporujeme a máme z neho strach, ale za najúčinnejšiu stratégiu v tejto situácii pokladáme geopolitickú neutralitu,“ vysvetlil.

„Druhým a podľa môjho názoru často preceňovaným faktorom je história slovenského boja za národné práva, keď predovšetkým v 19. storočí vládlo presvedčenie, že Rusko ako najsilnejší slovanský národ zachráni a zjednotí neslobodné slovanské národy v Európe,“ načrtol Klobucký s tým, že myšlienku panslavizmu nepovažuje v súčasnosti na Slovensku za veľmi silnú.

Podceňovaným faktorom môže byť podľa odborníka SAV relatívny úspech komunistického režimu na Slovensku. „Socialistická industrializácia spájaná s oneskorenou modernizáciou dovtedy chudobného a rurálneho Slovenska priniesla do mnohých zaostávajúcich regiónov krajiny zreteľný nárast životnej úrovne a sociálnych istôt. I preto je sentiment za bývalým režimom na Slovensku vyšší ako v okolitých krajinách a i tento fakt môže vplývať i na geopolitické orientácie,“ skonštatoval.

Za významný faktor považuje postoje slovenských politických elít. „Už v 90. rokoch Vladimír Mečiar vyhlasoval, že ak nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ a po prehratých voľbách a odchode do opozície v roku 1998 začal otvorene prezentovať protiatlantické názory. V čase vstupu Slovenska do NATO pôsobila v parlamente tiež komunistická strana, ktorá naše členstvo v tejto organizácii radikálne spochybňovala,“ pripomenul.

Príkladom nejednoznačnej geopolitickej orientácie môže byť podľa neho aj kampaň strany Smer-SD krátko pred vypuknutím vojny na Ukrajine, keď strana výrazne spochybňovala a zosmiešňovala informácie spojencov z NATO o chystanej ruskej vojenskej agresii aj radikálne vystupovali proti obrannej dohode s USA. „Takéto pôsobenie politikov nesporne môže ovplyvniť verejnú mienku a otriasť dôverou k našim spojencom, ako i k organizácii NATO,“ dodal. Potvrdzujú to podľa neho i dáta z posledného prieskumu SAV, podľa ktorého iba osem percent voličov Smeru chce geopoliticky stáť na strane Západu a 19 percent na strane Ruska, za vystúpenie z NATO je 45 percent voličov tejto strany a za zotrvanie 27 percent.