Môj profil 
Predplatné
Malinová 29. augusta (TASR) – V podhorskej obci Malinová, okres Prievidza, žilo pred druhou svetovou vojnou vyše 90 percent obyvateľov nemeckej národnosti. Napriek tomu sa ich približne sto zapojilo do protifašistického odboja. Na Slovenské národné povstanie (SNP) však už spomínajú iba ich potomkovia.
"V horách nad dedinou pôsobil partizánsky oddiel Ernest Thälman, ktorý mal až 70 členov, väčšinou nemeckej národnosti, z Malinovej a okolitých obcí," informoval v rozhovore pre TASR predseda miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Peter Benko.
"Ďalší sa do SNP zapojili v iných partizánskych skupinách, kde sa práve nachádzali. Po potlačení Povstania uskutočnili nemecké vojská veľké razie. Mnohých partizánov a tých, ktorí im pomáhali, chytili a odvliekli do koncentračných táborov, kde väčšina zahynula. Potom chceli odvliecť aj ich rodiny vrátane detí. Naložili ich do dobytčích vagónov a vlak vypravili do koncentračného tábora Osvienčim. Zachránilo ich, že vtedy partizáni pri Vrútkach výbuchom zatarasili železničný tunel. Vlak nemohol pokračovať, tak ich poslali do Nemecka. Pomohlo im však, že vedeli nemecky. Dokázali presvedčiť strážcov, že predsa deti a ženy nie sú partizánmi. Potom ich pridelili na rôzne práce v Nemecku a v protektoráte Čechy a Morava," popísal udalosti okolo SNP Benko.
Ida Richterová mala v tom čase deväť rokov, ale si dobre pamätá, ako sa chlapi sústreďovali pred odchodom do hôr, aj na bombardovanie dediny. Keď otca, ktorý sa zapojil do SNP, odvliekli do koncentračného tábora, spolu s matku ušli a ukryli sa v susednej dedine Poruba. Vrátili sa práve čase, keď ruskí vojaci oslobodzovali ich dedinu.
Dobre si na toto obdobie pamätá aj Ignác Greschner (1931). Mal vtedy 13 rokov. Otec Michal bol takisto členom partizánskeho oddielu Thälman, ale keď to bolo bezpečné, občas prišiel z hôr domov. "Ja som vtedy bol na dvore a zbadal som, že do dediny prichádzajú nemeckí vojaci. Rýchlo som utekal za otcom, ktorý mal za dverami v kuchyni opretú flintu. Našťastie sa mu podarilo ujsť do hôr a býval s ostatnými v partizánskom bunkri," spomína Greschner. Lenže o niekoľko dní išiel pásť kozu, ktorú chovali a keď sa vracal, pri ich dome už bol na stráži jeden člen nemeckej domobrany z obce. Povedal mu, že sa musia zbaliť. Spolu s mamou sa ocitol v tom vlaku, ktorý mal ísť do Osvienčimu. Potom cestovali päť dní bez jedla, vody a možnosti hygieny. Našťastie prežili.
Obete protifašistického odboja v Malinovej pripomína pamätník od akademického sochára Vojtecha Ihriského. Na vysokom podstavci je socha partizána, ktorý odkladá zbraň a vykasáva si rukávy, aby sa pustil do obnovy dediny. Je národnou kultúrnou pamiatkou a odhalili ho v roku 1955. Každoročne k nemu pri výročí povstania občania kladú vence a kvety. "Okrem toho tradíciou je aj zapálenie partizánskej vatry v priestoroch futbalového ihriska a spoločný výstup k obnoveným partizánskym bunkrom," dodal na margo osláv Benko.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy, fotoreportáž a videozáznam.
.JPG)
.jpg)
