Bratislava 14. septembra (TASR) – Generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice (SNK) Katarína Krištofová chce urobiť všetko preto, aby stihli zdigitalizovať kultúrne dedičstvo do konca júna 2015. Po svojom nástupe 11. júla dala vypracovať správu o tom, v akom stave sa digitalizácia nachádza.
Na základe národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív je naplánované, že SNK od 1. apríla tohto roka do júna 2015 zdigitalizuje 259.495.150 strán knižničných a archívnych dokumentov. K dnešnému dňu je to iba 2.500.000 strán, pričom s týmto procesom sa začalo už od roku 2008.
Knižnica nerobí plánovaných 300.000 strán denne, lebo na to nemá potrebné technologické vybavenie. Reálne je to denne 4000 až 5000 strán. V projekte sa totiž počítalo, že na 29 skeneroch bude počas troch pracovných zmien pracovať do 150 zamestnancov. V súčasnosti majú k dispozícii iba šesť skenerov. "Neboli zakúpené potrebné technológie od 1. apríla, kedy sa mala začať realizácia projektu a takisto nebol prijatý potrebný počet zamestnancov," priblížila Krištofová na dnešnej tlačovej konferencii.
Bývalé vedenie nepodalo ani žiadosť o zálohovú platbu, takže SNK nemala ďalšie technologické vybavenie za čo kúpiť. Podaná bola až začiatkom augusta po nástupe Krištofovej. Ide o sumu šesť miliónov eur, za ktoré knižnica nakúpi ďalšie vybavenie. "Do 15. októbra by sme chceli mať ďalších sedem skenerov, čím by sa ich počet zvýšil na 13," priblížila generálna riaditeľka s tým, že sa zvýši aj počet zamestnancov, čo umožní prejsť od novembra na dve zmeny a od budúceho roka na tri.
Ako zdôraznila, do 30. júna 2015 musí byť zdigitalizovaných 2,8 milióna objektov, na čo sa chce v rámci schváleného národného projektu sústrediť. Z toho je polovica zo zbierok SNK a zvyšok sú archívne dokumenty zo zbierok Slovenského národného archívu. Ide o dokumenty a knihy od roku 1915, noviny, časopisy, ale aj rukopisy či články sprístupnené zo zborníkov.
"Momentálne analyzujeme všetky dokumenty a objekty, ktoré majú ísť na digitalizáciu a znovu to prehodnocujeme, lebo už teraz sme v časovom sklze," priblížila Krištofová. Ešte pred samotnou digitalizáciou musia prejsť dokumenty chemickým čistením od prachu, avšak tie, ktoré sú napadnuté baktériami alebo plesňami sa musia pre zdravotné riziko vyradiť z čistiaceho procesu, a tým pádom aj z digitalizácie. SNK preto musí spraviť ešte verejné obstarávanie na dodávku konzervačných technológií, ale aj na dostavbu pracoviska, kde by sa tieto práce vykonávali.
Rozpočet celého projektu je stanovený na 49,5 milióna eur. Generálny riaditeľ sprostredkovateľského orgánu rezortu kultúry pre Operačný program informatizácia spoločnosti (OPIS) Jaroslav Mendel upozornil, že táto suma sa nemôže prekročiť. "Je na generálnej riaditeľke, aby projekt bol efektívny a aby prostriedky boli využité v maximálnom možnom rozsahu," dodal.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe fotoreportáž, videozáznam a zvukový záznam.