Gróf Pálfi priniesol na smolenické panstvo pokrok

Smolenice 24. júla (TASR/Foto:TASR)

Na grófa Mórica Pálfiho, významného člena známeho šľachtického rodu, si chcú pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia spomenúť v Smoleniciach. Občianske združenia (OZ) Červenokamenské panstvo a Naše Smolenice v spolupráci s miestnym farským úradom pripravili na nedeľu 29. júla na 15. h pietny akt pri pálfiovskej hrobke na cintoríne, mieste posledného odpočinku grófa Mórica.

Po ňom pozývajú organizátori do kultúrneho domu na diskusiu o smolenických Pálfiovcoch s autormi knihy Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848-1948 Ivanou Janáčkovou, Danielom Hupkom a Jozefom Tihányim.

Gróf Móric Pálfi z Erdődu sa narodil 12. júla 1812 na hrade Červený Kameň ako najmladšie dieťa a druhorodený syn cisárskeho komorníka grófa Františka Pálfiho a jeho manželky Jozefíny. Na základe jeho vojenského a politického pôsobenia je považovaný za prominentného predstaviteľa červenokamenskej línie staršej vetvy pálfiovského rodu v 19. storočí. Od mladosti sa prejavoval ako konzervatívne zmýšľajúci aristokrat a neoblomný stúpenec panovníckeho domu Habsburgovcov. IOkrem iného bol uhorským miestodržiteľom, v roku 1962 povolil založenie Matice slovenskej. V armáde, v ktorej mal výsadný vplyv cisár František Jozef I., dosiahol hodnosť podmaršala a stal sa vlastníkom dvoch husárskych plukov.

Lesy, ryby, kone, mláťačky… 

Ako TASR informovala členka OZ Naše Smolenice Ivana Janáčková, do Smoleníc sa Móric Pálfi aj s rodinou nasťahoval asi v roku 1867 po ukončení aktívneho účinkovania v politike a usadil sa v kaštieli v strede obce. Začal sa venovať hospodáreniu na svojich majetkoch, ktoré sa snažil zveľadiť. V oblasti hospodárenia prijímal najnovšie metódy a poznatky uvedomujúc si ich dôležitosť a nezastupiteľnosť v novej spoločenskej situácii po zrušení poddanstva v roku 1848. Kládol napríklad dôraz na udržiavanie dostatočného počtu vysokej zveri, venoval sa rybnikárstvu – zakladal nádrže a umelé liahne rýb, kde sa chovali pstruhy a kapry. Venoval sa aj chovu čistokrvných koní. V oblasti poľnohospodárskej výroby zaviedol na smolenickom veľkostatku namiesto ručných cepov používanie ručne poháňaných mláťačiek a potom mláťačky ťahané koňmi a dobytkom, neskôr parné mláťačky. Na svojom veľkostatku poskytoval prácu množstvu ľudí zo Smoleníc a okolia. Bol patrónom smolenického farského kostola, v 60. rokoch 19. storočia financoval výmenu starého hlavného oltára za nový v neogotickom duchu.