Slovensko sprísni dohľad nad ESG ratingmi, nové pravidlá prinesú zmeny pre finančný trh

Hlavným cieľom pripravovanej legislatívy je implementovať do slovenského právneho rámca nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z roku 2024, ktoré upravuje pravidlá pre poskytovanie ESG ratingov. Tieto hodnotenia posudzujú, ako firmy a finančné inštitúcie pristupujú k environmentálnym otázkam, sociálnej zodpovednosti a správe riadenia. Európska únia sa prostredníctvom novej regulácie snaží zvýšiť transparentnosť takýchto hodnotení a posilniť dôveru investorov v udržateľné investície.

Nariadenie je súčasťou širšej stratégie Európskej komisie v oblasti udržateľného financovania, ktorá má presmerovať súkromný kapitál do projektov podporujúcich zelenú transformáciu ekonomiky. Zámerom regulácie však nie je zjednotiť metodiky výpočtu ESG ratingov, ale zvýšiť ich transparentnosť a dôveryhodnosť. Cieľom je zároveň podporiť fungovanie jednotného európskeho kapitálového trhu a prispieť k prechodu na udržateľnejší hospodársky a finančný systém v súlade s Európskou zelenou dohodou.

Podľa európskych pravidiel bude dohľad nad poskytovateľmi ESG ratingov vykonávať najmä Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, známy ako ESMA. Tento orgán však môže v určitých prípadoch požiadať národné dohľadové autority, aby v jeho mene vykonali konkrétne vyšetrovacie úkony alebo kontroly priamo na mieste. Práve preto je potrebné, aby jednotlivé členské štáty určili národný orgán, ktorý bude tieto úlohy zabezpečovať.

Navrhovaná legislatíva preto určuje ako príslušný orgán v Slovenskej republike Národnú banku Slovenska. Centrálna banka bude v prípade potreby spolupracovať s európskym dohľadovým orgánom a vykonávať vybrané kontrolné a vyšetrovacie činnosti súvisiace s poskytovateľmi ESG ratingov pôsobiacimi na slovenskom trhu.

Návrh zároveň obsahuje aj niekoľko úprav vyplývajúcich z praktických skúseností s uplatňovaním existujúcej legislatívy o dohľade nad finančným trhom. Ide napríklad o spresnenie niektorých procesných ustanovení týkajúcich sa konaní vedených Národnou bankou Slovenska, úpravu výpočtu ročných príspevkov subjektov pod dohľadom alebo jednoznačné zakotvenie solidárnej povinnosti zaplatiť administratívny poplatok v prípade, že o určitý úkon centrálnej banky žiada viacero subjektov spoločne.

Novelou zákona o dohľade nad finančným trhom sa zároveň má zmeniť aj zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Cieľom je odstrániť nedostatky pri transpozícii európskej legislatívy upravujúcej prudenciálne zaobchádzanie s globálne systémovo významnými finančnými inštitúciami. Ide najmä o pravidlá, ktoré určujú, akým spôsobom majú banky a investičné spoločnosti zabezpečiť dostatočné vlastné zdroje a záväzky použiteľné pri riešení prípadnej finančnej krízy.

Zmeny reagujú na európske úpravy týkajúce sa takzvanej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, známej pod skratkou MREL. Ide o nástroj, ktorý má zabezpečiť, aby banky mali v prípade problémov dostatok kapitálu na absorbovanie strát bez toho, aby bolo potrebné zasiahnuť verejnými financiami. Legislatíva zároveň upravuje aj pravidlá pre skupiny finančných inštitúcií pôsobiace vo viacerých krajinách či mechanizmy nepriamych investícií do nástrojov spĺňajúcich tieto kapitálové požiadavky.

Účinnosť legislatívy sa navrhuje od 1. novembra 2026.