Môj profil 
Predplatné
Z výjazdového rokovania vlády prišli späť do Bratislavy vtedajší premiér Robert Fico a jeho minister vnútra Robert Kaliňák. Počas brífingu na generálnej prokuratúre prisľúbili odmenu milión eur tomu, kto poskytne o vražde relevantné informácie.
Tento skutok otriasol slovenskou spoločnosťou. Ešte v ten deň sa večer v Bratislave spontánne konali dve spomienkové podujatia – ľudia chodili zapaľovať sviečky k redakcii Aktualít, ale aj na Námestie SNP. Na Slovensko pricestovali aj zástupcovia českých médií.
Vražda novinára mala vážny dopad aj na politickú situáciu na Slovensku. Svoju demisiu oznámil minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Opozičné hnutie OĽaNO zvolalo pietny pochod, na ktorom vystúpila aj matka zavraždeného Róberta Remiáša Anna Remiášová. Ľudia po pochode zapaľovali sviečky pred Úradom vlády SR, ktoré tam však do rána už neboli, úrad to zdôvodnil zabezpečením bezpečnosti. Koncom týždňa bolo už známe, že pre vraždu Kuciaka vyšle Európsky parlament na Slovensko svoju delegáciu.
Postupne sa spoločnosť začala ohradzovať nielen proti vražde novinára, ale zastala sa aj novinárskej obce a odmietla útoky politikov na novinárov. Na výroky vtedajšieho premiéra Fica, ktorý nazval novinárov napríklad „špinavými protislovenskými prostitútkami“, začali upozorňovať aj v zahraničí. Fico svoje vyhlásenia zdôvodnil spôsobom informovanie niektorých novinárov.
V piatok 2. marca sa konal pochod pod názvom Nechceme späť 90-te, kde vystúpil aj prezident Andrej Kiska, zástupcovia slovenskej novinárskej obce, riaditeľ Reportérov bez hraníc Christophe Deloire a čítal sa tam aj list od českej investigatívnej novinárky Pavly Holcovej, ktorá s Kuciakom spolupracovala. Práve šéf Reportérov bez hraníc vyzval Fica, aby sa za svoje výroky novinárom ospravedlnil.
V čase konania prvého pochodu boli už známe prepojenia najbližších spolupracovníkov Roberta Fica – asistentky Márie Troškovej a tajomníka Bezpečnostnej rady Viliama Jasaňa na talianskych podnikateľov pôsobiacich kontroverzne v oblasti pôdohospodárstva.
Dav preto žiadal odchod samotného Fica. Jasaň a Trošková oznámili odchod zo svojich pozícií ešte 28. februára. Po pochode sa verejnosť dozvedela, že Fica opustil jeden z jeho najbližších spolupracovníkov, riaditeľ kancelárie predsedu vlády Roman Šipoš.
Až v nedeľu 4. marca vystúpil pred novinárov so svojím vyhlásením prezident Andrej Kiska. Riešenie videl v zásadnej a rozsiahlej rekonštrukcii vlády alebo v predčasných voľbách. Fico na to reagoval, že Kiskovo vyhlásenie nebolo písané na Slovensku.
Následne, v pondelok 5. marca, začal prezidenta spájať s americkým finančníkom a filantropom maďarského pôvodu Georgeom Sorosom a začal obviňovať opozíciu zo snahy o prevrat. S týmito vyhláseniami mal problém koaličný Most-Híd, najmä Lucia Žitňanská, ktorá bola vtedy ministerkou spravodlivosti.
Kiska navrhol predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi a premiérovi Robertovi Ficovi spoločnú deklaráciu, aby vyslali verejnosti signál, že chcú vyriešiť politickú krízu. Hoci sa všetci traja stretli, nič nepodpísali. Fico na stretnutie priniesol vlastný návrh deklarácie.
V pondelok 12. marca minister vnútra Kaliňák oznámil odchod zo svojej funkcie, do Prezidentského paláca však papier o jeho demisii nikdy neprišiel. V ten deň zasadla aj Republiková rada Mosta-Híd. Prijala uznesenie, podľa ktorého mali byť predčasné voľby, alebo vystúpi z koalície. Uznesenie obsahovalo aj tretiu vetu, podľa ktorej sa mohli rozhodnúť inak, ak sa dramaticky zmenia okolnosti.
Koalícia odvtedy rokovala o termíne predčasných volieb. Robert Fico však 14. marca oznámil, že je pripravený podať demisiu. To presvedčilo Most, aby ostal v koalícii. Lucia Žitňanská informovala, že v budúcej vláde už nebude pokračovať, jej stranícky kolega František Šebej sa zase vzdal mandátu poslanca.
Napriek ohlásenej zmene vlády pokračovali piatkové protesty Za slušné Slovensko, ktoré sa konali naprieč Slovenskom, ale aj po Európe a svetových metropolách. Počet protestujúcich ľudí sa pritom zvyšoval.
Vtedajší vicepremiér pre investície Peter Pellegrini dostal poverenie zostaviť novú vládu. Jeho prvotný návrh prezident Kiska 20. marca odmietol. Za problematické považoval najmä meno možného ministra vnútra Jozefa Ráža. Ešte v ten deň Pellegrini oznámil, že za nového ministra vnútra navrhne dovtedajšieho ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Na ministerstve ho nahradila štátna tajomníčka rezortu Andrea Kalavská. Luciu Žitňanskú vymenil Gábor Gál, na Pellegriniho post nastúpil Richard Raši a Mareka Maďariča nahradila Ľubica Laššáková.
Prezident túto vládu vymenoval 22. marca 2018. Nová vláda schválila de facto to isté Programové vyhlásenie vlády. Vyhodila len zmienky o slovenskom predsedníctve v Rade EÚ, ktoré sa konalo v roku 2016. Následne o dôvere novej vláde hlasovala NR SR, dôveru kabinetu Petra Pellegriniho vyslovilo 81 poslancov.
Po zmene vlády sa pozornosť verejnosti sústredila na to, či nový minister vnútra Drucker odvolá policajného prezidenta Tibora Gašpara. Namiesto toho ani nie mesiac od vymenovania, v pondelok 16. apríla, Drucker oznámil podanie demisie, ktorú prezidentovi podal v utorok 17. apríla.
Po Druckerovej demisii bol poverený riadením ministerstva Pellegrini. Ešte v ten deň oznámil, že Gašpar k 31. máju na svojom poste skončí. Na uvoľnené miesto ministra vnútra nastúpila Denisa Saková, ktorá na rezorte pôsobila ako štátna tajomníčka. Prezident ju vymenoval 26. apríla.
Kiska vtedy povedal, že nominácia Sakovej na post ministerky vnútra je premrhaná príležitosť. Vládna väčšina podľa neho nepochopila, čo sa po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej na Slovensku stalo.
Prezident v januári 2019 pri príležitosti sviatku vzniku SR vyznamenal Jána Kuciaka Radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o rozvoj v oblasti žurnalistiky.
Momentálne sú v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej štyria obvinení, konkrétne Tomáš Sz. a Miroslav M. ako vykonávatelia, Zoltán A. ako sprostredkovateľ a Alena Zs. ako objednávateľka.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár na tlačovej besede začiatkom februára uviedol, že pôvodne orgány činné v trestnom konaní chceli v tomto prípade podať prvé obžaloby do konca februára 2019, pravdepodobne to však nestihnú.
.JPG)
