Bratislava 1. mája 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Slovensko od vstupu do Európskej únie do konca minulého programového obdobia získalo z európskeho rozpočtu viac ako 18,6 miliardy eur. Počas aktuálneho programového obdobia rokov 2014 – 2020 môže využiť ďalších 15,3 miliardy eur. Na Slovensko prišli nové technológie a zahraniční investori. Slovensko je pri svojich iba 5,5 miliónoch obyvateľoch aktuálne 39. najväčšou exportnou ekonomikou na svete. Konštatoval to podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši na oslave 15. výročia vstupu do EÚ v poľskej Varšave
Na oslavu vicepremiér odcestoval v zastúpení predsedu vlády SR Petra Pellegriniho na pozvanie poľského premiéra Mateusza Morawieckeho. Informoval o tom v tlačovej správe Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).
„Význam politiky súdržnosti možno vidieť aj v prípade zmiernenia dopadov globálnej hospodárskej a finančnej krízy na našu ekonomiku. Jej negatívny vplyv by bol oveľa vyšší, keby sme nemohli využiť finančnú podporu z únie. Eurofondy u nás ovplyvňujú aj rast hrubého domáceho produktu. V roku 2003 bol HDP na obyvateľa 55 percent priemeru EÚ, dnes je to 77 percent,“ povedal Raši.
V programovom období 2007 až 2013 vyčerpalo Slovensko podľa ÚPVII z európskych peňazí 11,25 miliardy eur. Vybudovalo sa z nich napríklad 155 kilometrov diaľnic, či zmodernizovalo 644 kilometrov ciest prvej triedy. Investície smerovali i do modernizácie 80 kilometrov železníc. Nakúpilo sa 67 nových vlakov, Bratislave pribudlo 45 a Košiciam 33 nových električiek. Zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa 80 nemocníc a polikliník, ako aj 69 zariadení sociálnej starostlivosti.
Vďaka finančnej podpore z európskych zdrojov vznikli desaťtisíce nových pracovných miest, vybudovalo sa 1 673 kilometrov kanalizácie, zmodernizovalo viac ako 800 škôl. Investície z únie tak pomáhajú, okrem iného, na Slovensku vyrovnávať regionálne rozdiely. “Keby sme nemali možnosť eurofondy čerpať, znižovanie rozdielov by sa zastavilo v šiestich z ôsmich regiónov Slovenska”, konštatoval Raši.
Ako ďalej informoval úrad vicepremiéra, zúčastnené strany podpísali na stretnutí vo Varšave aj spoločnú deklaráciu, ktorej cieľom je zosumarizovať prínos členstva v Európskej únii a zároveň načrtnúť vnímanie súčasnej politickej agendy únie, ako aj úvah o jej budúcnosti. V prvom rade sa v deklarácii hovorí o jednotnom trhu, ktorý musí byť ucelený, nedeliteľný a so všetkými členmi únie sa musí zaobchádzať rovnako. Po druhé, dvere do EÚ musia zostať otvorené. Integrácia krajín západného Balkánu by mala byť procesom scelenia Európy. Rozširovanie je najefektívnejším spôsobom podpory reforiem, politickej stability, zrýchlenia ekonomického rastu či zaistenia bezpečnosti na dobrých susedských vzťahov medzi krajinami, ktoré chcú do únie vstúpiť a tými, ktoré už jej členmi sú.