Bratislava 7. júna 2023 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
S blížiacimi sa voľbami sa ako čoraz väčšie kladivo na opozíciu používa strašenie tzv. hybridnými hrozbami. Vraj Rusko sa pokúša tie voľby ovplyvniť. Prejdime však od smietky v oku k skutočným brvnám v očiach tých, ktorí touto agendou operujú
Žijeme v demokracii? Teda v systéme, kde platí to, na čom sa zhodne väčšina občanov? Ak je to tak, potom musí platiť, že do akého spoločenstva občania chcú patriť, do takého môžu patriť. Ak by sa občania Slovenska rozhodli, že chcú žiť v spoločnom zväzku s Eskimákmi či Pygmejmi, ak by s tým súhlasili Eskimáci či Pygmejovia, a ak by sme tým nikoho neohrozovali, tak by nikto nemal žiadne právo nám v takom rozhodnutí brániť.
Lenže ak je to tak, potom to zároveň znamená, že o tom musí existovať aj slobodná a férová diskusia. A najmä pred voľbami, ktoré sú základným demokratickým mechanizmom, ktorý na Slovensku používame. Slobodná a férová, to predovšetkým znamená, bez zasahovania zvonku a s rovnou šancou pre všetky názory.
Bez zasahovania zvonku a s rovnou šancou pre všetky názory – to a jedine to je demokratické, nič iné.
Je pár mesiacov pred voľbami a na Slovensko prišiel akýsi úradník. Akýsi Stoltenberg. Ľuďmi nevolený, a teda nie príliš dôležitý: predseda akejsi medzinárodnej organizácie, vlastne iba úradu zastrešujúceho dohodu suverénnych štátov o vzájomnej pomoci v oblasti obrany pred napadnutím. Nič viac.
Tento cudzí úradník vyhlásil, že on a jeho úrad vraj nikdy nebudú zasahovať do domácich politických záležitostí. Radi by sme mu to verili, pretože to je presne to, čo tomuto pánovi a jeho úradu prináleží, a čo pred voľbami potrebujeme: aby nám nikto do toho nezasahoval. Chceme voľby demokratické a férové – to znamená, predovšetkým bez zasahovania zvonku a s rovnou šancou pre všetky názory.
Avšak ukázalo sa, že tento Stoltenberg a jeho úrad nám do našich domácich politických záležitostí predsa len zasahovať chcú. Na Slovensku NATO pripravuje komunikačnú kampaň s názvom Why Ukraine Matters/Prečo na Ukrajine záleží, ktorá cieli presne na ten podstatný bod, v ktorom sa slovenská spoločnosť delí na dve polovice: jedni vo svetovej vojne na Ukrajine a na úkor úbohej Ukrajiny fandia Západu, druhí Rusku.
S tým súvisí aj podstata politického zápasu, ktorý na Slovensku prebieha: jedni chcú suverenitu, určitú mieru nezávislosti a vyrovnané vzťahy s mocnosťami na západe aj východe, kým druhí chcú bezpodmienečnú podriadenosť neokoloniálnej ríši Západu.
A presne túto rovnováhu chce ovplyvniť Stoltenberg a jeho úrad, ktorý však nemá absolútne žiadne oprávnenie strkať nos do vecí občanov suverénnych štátov, pretože žiadni mu nikdy v žiadnych voľbách nedali žiadny mandát.
Mediálny aj politický globalistický mainstream už niekoľko rokov reční o hybridných hrozbách, hoci neexistuje normálna zmysluplná definícia toho, čo ten výraz presne znamená. Bežné definície pojmu „hybridná hrozba“ majú aj desať a viac riadkov… Dôvod je jednoduchý: akonáhle by to niekto zadefinoval uchopiteľnejším spôsobom, ukázalo by sa, že to isté, z čoho je obviňované Rusko, robí druhá strana v omnoho väčšej miere.
Ak však zhrnieme bežné chápanie tohto pojmu, tak vraj hybridné hrozby sú to, keď sa s Ruskom spriaznení ľudia údajne pokúšajú rôznymi spôsobmi zmeniť verejnú mienku a nakloniť ju v prospech Ruska. Kampaň NATO má podľa proamerických úradníkov ministerstva obrany a ministerstva zahraničia „posilniť povedomie verejnosti o prínose členstva NATO pre bezpečnosť SR, uistiť verejnosť o schopnosti NATO posilňovať bezpečnosť SR a zvýšiť informovanosť o význame udržania podpory Ukrajiny pre bezpečnosť SR“. Vidíte nejaký principiálny rozdiel medzi hybridnou hrozbou a predvolebnou kampaňou NATO? Ja sa márne snažím, ale stále mi vychádza, že sú to dve strany tej istej mince…
Advokáti druhej strany v tomto bode zvyčajne použijú principiálne chybnú, vlastne až dementne krátkozrakú argumentáciu v štýle „ale toto je iné, lebo my máme pravdu“ a „ale Rusko je predsa také a také“. Tu by im možno pomohlo zahĺbiť sa do tajov kritického myslenia, aby pochopili, že presne rovnako by sa mohli na vec pozerať aj priaznivci druhého tábora, a aký záver pre pluralitu názorov z toho vyplýva.
Proti hybridnej kampani NATO sa ako jediná ozvala strana Smer-SSD, ktorá veľmi správne postrehla, že tu ide o zasahovanie do predvolebnej kampane. Požiadala NATO, aby konanie kampane odložilo na obdobie po septembrových parlamentných voľbách.
Stoltenbergova odpoveď bola, žiaľ, presne taká, aká zvyčajne býva, keď papaláši zo Západu odpovedajú na výčitky predstaviteľov chudobných vazalských dŕžav z východu: niesla sa v štýle „neotravujte, nebuďte drzí a zalezte“.
Stoltenberg Smeru a občanom Slovenska odkázal: „NATO organizuje rôzne informačné kampane v rôznych krajinách, je to úplne bežná vec. Je to súčasť našej dohody s našimi spojencami.“ Ani náznak skutočnej odpovede na objektívnu výhradu, že pred voľbami pôjde jednoznačne o súčasť predvolebnej kampane, nepochybne neférovú. A tiež v princípe protizákonnú.
Prečo protizákonnú? Po prvé, zákon neumožňuje zúčastniť sa slovenských volieb zahraničnému subjektu. V prípade takejto nepriamej účasti zahraničný subjekt tým, že pomáha určitým politickým silám svojím ovplyvňovaním kampane, obchádza zákaz účasti vo voľbách. Po druhé, tým porušuje aj rozpočtové pravidlo, keďže suma, ktorú strany majú na svoju kampaň, je limitovaná, a tu do ideového predvolebného boja vstupuje nový subjekt s nekontrolovaným rozpočtom.
A po tretie, podľa zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov nemôže politická strana prijať dar ani bezodplatné plnenie od:
- štátu, Slovenského pozemkového fondu, obce alebo vyššieho územného celku,
- právnických osôb, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je štát, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok,
- právnických osôb, v ktorých má majetkovú účasť štát, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok,
- občianskych združení, nadácií, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, neinvestičných fondov, záujmových združení právnických osôb, združení obcí a organizácií s medzinárodným prvkom,
- verejnoprávnych inštitúcií a iných právnických osôb zriadených zákonom,
- fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
- právnickej osoby, ktorá má sídlo v zahraničí,
- fyzickej osoby alebo právnickej osoby, o ktorej nevie uviesť identifikačné údaje darcu alebo identifikačné údaje zmluvnej strany, ktorá poskytla iné bezodplatné plnenie,
- európskej strany a európskej nadácie.
Z toho je úplne jasné, že ani NATO ako medzinárodná organizácia nesmie pomáhať „bezodplatným plnením“, akým je kampaň v prospech určitej agendy, tým politickým silám, pre ktoré je táto agenda dôležitou súčasťou ich politického boja.
Globalistami kontrolovaný mainstream o tom ani neškrtne, z politických strán si každá varí svoju vlastnú polievku a inštitúcie prelezené skrz naskrz kariéristami, tie si v tomto štáte radšej už nič nevšímajú. Nedá mi nespomenúť citát jedného sudcu, s ktorým som sa rozprával o akejsi téme a keď som namietol „ale to predsa nie je v poriadku“, tak sa zasmial a spontánne povedal „jaj, pán redaktor, v tomto štáte toľko vecí nie je v poriadku…“
A tak s najväčšou pravdepodobnosťou aj v tomto prípade opoziční psi zaštekajú a karavána pôjde ďalej. Celé leto budeme mohutne masírovaní natovskou propagandou a súčasne hystériou o tom, ako by niekto zo zahraničia chcel ovplyvniť naše voľby. A konzumnej väčšine voličstva to príde úplne normálne.
Lenže normálne to nie je. Ak niekto chce vykrikovať o hybridných hrozbách, tak je treba si naliať čistého vína: tu nie je iba hrozba, ale priamo brutálna realita v podobe obrovského hybridného euroatlantického valca, ktorý Slovensko už pekných pár rokov valcuje až do úplného zmagorenia veľkej časti verejnosti. Majúc plné ústa demokracie, hrubo a dlhodobo porušuje jej základné princípy ako je rovná volebná súťaž, princíp plurality názorov a možno čoskoro už aj sloboda slova. Presne takto to je, dámy a páni, pomenujme si to celkom presne a otvorene.