Bratislava 14. septembra 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-František Iván)
Slovensko od minulého roka sužuje neutíchajúca deflácia – ceny medziročne klesli o 0,2 percenta. NBS predpokladá, že tento stav pretrvá minimálne do konca roka
Aj august sa na Slovensku niesol v znamení deflácie – index spotrebiteľských cien klesol o 0,2 percenta v porovnaní s minulým rokom. Rovnaký pokles zažila naša ekonomika aj v júli. Informoval o tom dnes Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tento vývoj prebiehal presne tak, ako predpovedali analytici.
Spotrebiteľské ceny sa znížili aj v medzimesačnom porovnaní rovnako ako v júli o 0,2 percenta – zníženie cien sa týka najmä potravín, či pohonných hmôt. Národná banka Slovenska predpokladá, že deflácia bude vládnuť našej ekonomike po celý tento rok, avšak pokles cien by mal byť miernejší, ako NBS pôvodne predpokladala.
Zníženie cien sa týka predovšetkým odvetvia dopravy (pokles o 6,4%), ceny za bývanie, elektrinu, plyn, či vodu sa znížili v priemere o 0,7 %. Naopak, ceny v oblasti nábytku a bytového zariadenia vzrástli o 2,2 %, vzdelávanie o 1,9 % a alkoholické nápoje a tabak o 0,7 %.
Spotrebiteľké ceny statkov a služieb na Slovensku klesajú v podstate od konca minulého roka bez prestávky. Výkyvy a defláciu zažila slovenská ekonomika aj v minulom roku.
Prečo je deflácia zlá?
Hoci sa pre bežných spotrebiteľov môže zdať znižovanie cenovej hladiny ako pozitívum, vo všeobecnosti je deflácia strašiakom ekonomiky. Deflácia zvádza spotrebiteľov k odkladaniu výdavkov (podniky odkladajú iinvestície) do budúcna s vidinou nižších cien v budúcnosti. To spôsobuje nižší hospodársky rast a vyššiu nezamestnanosť. Dlhodobá deflácie môže spôsobiť takzvanú deflačnú špirálu – ide o začarovaný kruh, kedy jeden pokles cien v dôsledku odloženej spotreby vyvoláva ďalší pokles cien. Jej opakom je inflačná špirála, ktorá pracuje na opačnom princípe.
Trvalý pokles cien núti výrobcov vyrábať menej, čím sa ekonomika dostáva do fáze recesie, kedy je hospodársky rast minimálny alebo úplne pozastavený.