Slovenskí europoslanci chcú mechanizmus podmienenosti, treba však obozretnosť

Brusel/Štrasburg 10. júna 2021 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Jean-Francois Badias)

Európskej komisii (EK) hrozí žaloba zo strany Európskeho parlamentu (EP), lebo nepredložila v požadovanom termíne (1. júna) usmernenia k nariadeniu podmieňujúceho čerpanie finančných prostriedkov EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Viacerí slovenskí europoslanci postup exekutívy EÚ kritizujú, ďalší sa boja, aby mechanizmus podmienenosti nebol zneužitý

Michal Šimečka (PS), ktorý bol vlani spravodajcom EP pre tento mechanizmus “kondicionality”, pripomenul, že dohoda členských krajín EÚ o fonde obnovy po koronakríze a o dlhodobom európskom rozpočte vznikala dlho aj preto, že rozklad nezávislého súdnictva, právneho štátu a demokracie v Maďarsku či v Poľsku zašiel priďaleko a väčšina členských krajín chcela najprv uistenie, že peniaze ich daňových poplatníkov neskončia vo vreckách oligarchov. “Tak vznikol nástroj kondicionality, ktorý však Európska komisia dosiaľ nezačala využívať. Ako spravodajca pre právny štát sa téme intenzívne venujem. Vidím, že situácia v Maďarsku sa každým mesiacom zhoršuje. Preto budem tlačiť na eurokomisiu, aby začala nástroj využívať čo najskôr a v plnom rozsahu,” uviedol.

Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že mechanizmus na podmieňovanie pomoci z eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu treba nastaviť obozretne. “Znamená to najmä, aby postih v čo najmenšej miere zasiahol občanov v konkrétnej členskej krajine a bol zameraný predovšetkým na vládnych predstaviteľov, ktorí sa daného prečinu dopustili,” vysvetlila.

Rovnaký postoj má aj Miriam Lexmann (KDH), ktorá považuje za potrebné chrániť právny štát v EÚ. Upozornila však, že treba zabrániť, aby bol tento mechanizmus zneužitý na nejaké ideologické zápasy medzi členskými krajinami alebo medzi inštitúciami EÚ a členskými krajinami. “V prípade, že nejaká krajina príde s rozhodnutím, ktoré EÚ vníma kontroverzne, tak nie je vhodné postihovať občanov tejto krajiny, lebo keď sa krátia eurofondy, tak krátime financie určené pre občanov danej krajiny. A my nevedieme boj s občanmi, ale s tou vládou, a preto to treba nastaviť tak, aby ľudia, ktorí majú nárok na tie prostriedky, neboli o ne pripravení len preto, že sa nám nepáčia kroky ich volených predstaviteľov,” vysvetlila.

Peter Pollák (OĽaNO) spomenul, že eurokomisia zlyhala pri vypracovaní a predstavení usmernení tohto mechanizmu pre členské krajiny do začiatku júna. Podľa jeho slov nemajú všetky členské krajiny na tento mechanizmus rovnaký názor, hlavne Maďarsko a Poľsko, ale EP tlačí na eurokomisiu, aby čo najskôr prijala usmernenia, a aby to, čo bolo prijaté, aj platilo. “Aj to, ako sankcionovať štáty, ktoré nenakladajú s finančnou pomocou EÚ zodpovedne. Slovensko má s tým tiež bohaté skúsenosti,” odkázal.

Ivan Štefanec (KDH) skonštatoval, že princípy dodržiavania právneho štátu sú základom fungovania EÚ a dohodnutá zásada, že vlády, ktoré budú tieto zásady ignorovať, budú ukrátené v čerpaní eurofondov, musí byť jasne a záväzne zakotvená aj v európskej legislatíve.

Michal Wiezik (SPOLU) za rozhodujúce považuje, aby EK predložila prvé prípady porušenia zásad právneho štátu Súdnemu dvoru EÚ už začiatkom jesene. “Tie musia byt vypracované do posledného detailu a podložene silnými dôkazmi, keďže môžeme očakávať tvrdý odpor dotknutých štátov,” uviedol. Podľa jeho slov žalovať eurokomisiu nie je riešením problému porušovania zásad právneho štátu v Únii, pričom vyjadril nádej, že exekutíva EÚ sľúbené usmernenia predloží v polovici júna.

Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že nariadenie o právnom štáte s prepojením na eurofondy bolo schválené len nedávno a prešiel len krátky čas na to, aby europoslanci mohli “zodpovedne posúdiť”, či si Európska komisia plní povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.