V praxi to znamená, že banky sa budú postupne opäť viac spoliehať na financovanie priamo od centrálnej banky. Podľa NBS však nejde o signál problémov vo finančnom sektore, ale o očakávaný dôsledok postupného sťahovania prebytočnej likvidity z trhu.

Vedúca oddelenia operácií na voľnom trhu v NBS Miroslava Kosáková upozorňuje, že verejnosť môže podobné správy vnímať citlivo, keďže v minulosti sa požičiavanie bánk od centrálnej banky často spájalo s finančnými krízami. Aktuálna situácia je však podľa nej odlišná. „Nepôjde o signál nových problémov, ale o prirodzený a plánovaný dôsledok návratu menovej politiky k bežnému fungovaniu,“ vysvetľuje.

Za zmenou stojí rozhodnutie Rady guvernérov ECB postupne znižovať objem rezerv, ktoré majú banky uložené na účtoch centrálnych bánk. Tieto rezervy prudko narástli počas krízových rokov, najmä počas pandémie COVID-19, keď centrálne banky zaplavili ekonomiku lacnými peniazmi s cieľom podporiť úverovanie, investície a hospodársky rast.

Princíp fungovania bol jednoduchý. Centrálne banky od komerčných bánk skupovali najmä štátne dlhopisy a zároveň im poskytovali mimoriadne výhodné financovanie. Banky tak získali obrovské objemy likvidity, ktoré mali pomôcť ekonomike prekonať obdobie neistoty. Výsledkom bolo, že objem rezerv bánk v eurozóne sa za necelé tri roky viac než zdvojnásobil a v novembri 2022 dosiahol 4,9 bilióna eur.

Kým v období nízkej inflácie boli takéto opatrenia vítané, situácia sa zmenila po prudkom raste cien. Nadbytok peňazí v systéme totiž podľa centrálnej banky začal oslabovať účinnosť menovej politiky. Banky boli menej citlivé na zmeny úrokových sadzieb, čo komplikovalo snahu ECB brzdiť infláciu.

„Je dôležité vrátiť objem rezerv bánk na neutrálnu úroveň, pri ktorej nevzniká nadbytok peňazí v ekonomike, je ich však dostatok na plynulé fungovanie bánk,“ vysvetľuje Kosáková. ECB preto postupne likviditu sťahuje späť. Od vrcholu na jeseň 2022 objem rezerv v eurozóne klesol približne na 2,3 bilióna eur.

Proces však musí byť podľa centrálnej banky pomalý a predvídateľný, aby sa finančný sektor dokázal bez problémov adaptovať na nové podmienky. Dôležitú úlohu zatiaľ zohráva fungovanie medzibankového trhu, na ktorom si banky s prebytkom likvidity požičiavajú peniaze tým, ktorým už začínajú chýbať. Stabilita trhových sadzieb podľa NBS ukazuje, že tento mechanizmus zatiaľ funguje efektívne.

Postupne však príde moment, keď prebytočnej likvidity v systéme ubudne natoľko, že banky si ju medzi sebou nebudú vedieť zabezpečiť v dostatočnom objeme. Vtedy sa opäť prirodzene obrátia na centrálne banky vrátane Národnej banky Slovenska. Aj preto ECB vyzvala banky, aby si svoju pripravenosť pravidelne testovali účasťou na refinančných operáciách.

Podľa NBS sa tento proces nevyhne ani slovenskému bankovému sektoru. „Slovenský bankový sektor sa postupne dostane do situácie, v ktorej sa refinancovanie v Národnej banke Slovenska stane prirodzenou súčasťou riadenia likvidity,“ uvádza Kosáková. Niektoré slovenské banky sa už do testovacích refinančných operácií zapojili.

Z pohľadu klientov bánk by však návrat k refinancovaniu cez NBS nemal vyvolávať obavy. Centrálna banka zdôrazňuje, že nejde o záchranu bánk ani o známku nestability finančného systému. Naopak, ide o návrat k modelu, ktorý bol pred rokmi bežnou súčasťou fungovania bankového sektora, ešte pred érou masívneho tlačenia peňazí a mimoriadnych krízových opatrení ECB.