Slovenská republika bojovala v roku 2017 aj s extrémizmom. Podľa Lucie Žitňanskej sa jej darilo viac

Bratislava 26. decembra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR- Martin Baumann)

Rok 2017 bol na Slovensku aj v znamení boja proti vzmáhajúcemu sa extrémizmu. V snahe o dôraznejšiu represiu prijal štát opatrenia na viacerých úrovniach. V konečnom dôsledku sa mu podarilo zlepšiť odhaľovanie prípadov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov

Od začiatku roka 2017 je účinná kontraverzná takzvaná protiextrémistická novela trestných kódexov, ktorej cieľom bolo priniesť účinnejšie vyšetrovanie takejto trestnej činnosti. Upravila sa kvalifikácia viacerých trestných činov a extrémizmom sa po novom zaoberá výlučne Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý bol najnovším rozhodnutím vlády personálne posilnený o piatich prokurátorov. Tento počin sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin prirovnal k hitlerovským špecializovaným súdom, ktoré fašistický vodca zriadil, keď sudcov riadnych súdov nevedel donútiť, aby rozhodovali ako ptreobval.

V Národnej kriminálnej agentúre vznikla v nadväznosti na tieto kroky špecializovaná jednotka a buduje sa doteraz neexistujúci znalecký odbor pre túto oblasť, ktorý má byť zložený z rôznych aktivistov tretieho sektora.

„Aktivita vyšetrovacích zložiek sa výrazne zvýšila po tom, ako sa vyšetrovacie zložky začali špecializovať,“ uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Na predvianočnom stretnutí z novinármi informovala, že počet začatých trestných stíhaní pre trestné činy extrémizmu od roku 2012 postupne klesal zo 112 zaevidovaných prípadov v roku 2012 na 20 prípadov v roku 2016.

Z tohtoročnej štatistiky ÚŠP vyplýva, že za deväť mesiacov bolo začatých 130 trestných stíhaní vo veciach extrémizmu, oznámila ministerka. Prvé z prípadov sa dostali už aj na súd, ktorý pred Vianocami vyniesol napríklad rozsudok nad poslancom Národnej rady SR za ĽSNS Milanom M. „Nie som spokojná s tým, že musíme riešiť toľko extrémistických trestných činov, ale myslím si, že špecializované inštitúcie sa dobre rozbiehajú,“ skonštatovala Žitňanská.

Bližšie čísla o činnosti špecializovanej jednotky NAKA zverejní polícia začiatkom budúceho roka. Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar však v decembri prezradil, že výsledkom je dvojnásobné množstvo takýchto prípadov aj dvojnásobné množstvo páchateľov. Jednotka sa podľa Gašparových slov osvedčila. Deklaroval, že pre políciu bude aj v budúcom roku jednou z priorít boj s extrémizmom vo všetkých rovinách.

„Ja sa tomu teším, pretože vytvárame tlak na prokuratúru a súdy, aby rozhodli, či ide, alebo nejde o trestnú činnosť a vytvorila sa nejaká aplikačná prax,“ ozrejmil s tým, že polícia sa v uplynulom roku snažila pozerať na túto oblasť prísnejšie a prípadov je viac. „Uvidíme, aké budú rozsudky, závery, odôvodnenia. To môže spätne ovplyvniť aj činnosť polície,“ doplnil.

Posudzovaniu extrémistickej trestnej činnosti má napomôcť nový znalecký odbor, ktorý tento rok vytvorilo ministerstvo spravodlivosti. Zatiaľ sa ho nepodarilo personálne dobudovať. „Zapísaných máme aktuálne dvoch znalcov v odvetví politický extrémizmus,“ priblížil hovorca ministerstva Peter Bubla. V odvetví náboženský extrémizmus sa dosiaľ nepodarilo vybrať žiadneho znalca.

Skúškami, ktoré sa uskutočnili v júli, prešlo šesť uchádzačov pre oblasť politický extrémizmus, štyria z nich zatiaľ nepodali žiadosť o zápis. Z dvoch uchádzačov o pôsobenie v oblasti náboženského extrémizmu neprešiel skúškami žiaden. Prihlasovať sa možno stále, informoval Bubla. Termíny budú vytýčené v závislosti od počtu prihlásených. Podľa predpokladu rezortu by skúšky mohli byť v prvej polovici roku 2018.

Ministerka Žitňanská pripustila, že znalcov je málo. „Komunikujeme s inštitúciami, ktoré by mali záujem byť znaleckými ústavmi, len na to potrebujeme mať dostatočný počet znalcov. Je to pomerne ťažké, pretože zjavne je táto činnosť aj o konfrontácii,“ uviedla s tým, že vníma opatrnosť mnohých ľudí uchádzať sa o tieto pozície.