Slovensko odignorovalo tému LGBTi na európskej pôde

Rada Európy tento týždeň v Štrasburgu schválila väčšinou 26 štátov zákaz konverzných praktík (proti boli Belgicko, Írsko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Ukrajina). Ide o zavŕšenie dlhodobého úsilia britskej poslankyne Kate Osbornovej. Briti síce vystúpili z EÚ, ale do ľudských práv by v rámci tejto samostatnej medzinárodnej organizácie stále chceli hovoriť…

Zamaskované, vsunuté, prekryté

Na prvý pohľad sa to zdá byť v súlade so zdravým rozumom: nebudeme predsa nútiť homosexuálov, aby zmenili svoju orientáciu. V poriadku. Avšak medzi riadky sa ukrýva podstatný detail – hovoríme tu totiž nielen o sexuálnej orientácii, ale aj o „identite.” Čiže sme pri otázke transgenderizmu (nesúhlas rodu s pohlavím). Predkladaná rezolúcia totiž počíta s tzv. právom na sebaurčenie, ale o tom, či je toto sebaurčenie (rodu) v súlade s prírodou, kultúrnymi zvyklosťami (či Božím poriadkom) a v neposlednom rade občianskym preukazom (na zdravý rozum sa ani nepýtam), už taktne mlčí…

Predkladateľka v bode 10 uvádza, že za druh konverzných praktík považuje aj „nedôveru voči, popieranie či ignorovanie” rodu obete (v pôvodnom znení: Disbelieving, denying or ignoring the victim’s gender identity or sexual orientation were also widespread methods…). V tom môžeme súhlasiť, že násilné pokusy potlačiť pocity inakosti v rebelujúcej mládeži (alebo aj u dospelých) sú neprípustné – ponižovanie, výsmech ani fyzická inzultácia nepatria do kultúrnej spoločnosti. Vynucovanie zmeny identity je vylúčené.

Problematika je však komplexná…

…v tom zmysle, že ako má teda rodič pristupovať napríklad k dieťaťu, ktoré si jedného dňa zmyslí, že sa začne identifikovať ako stredný rod? Rodič má predsa zodpovednosť i právo na výchovu svojho potomka. Akiste sa zhodneme, že vyhlásenie o zmene „rodovej príslušnosti” bude pre otca či matku šokujúcim okamihom. Majú rodičia zahryznúť do vlastného jazyka, pretože ich snaha vrátiť dieťa na štandardnú cestu životom bude považované za snahu o konverznú terapiu? Kto určí hranicu medzi normálnym rodičovským vysvetľovaním a psychickým nátlakom? Európske orgány? A na základe čoho – výpovede dotknutého mladistvého? Môžeme sa hypoteticky pýtať aj to, čo bude odteraz s učiteľmi, ktorí odmietnu nazývať dievčatá mužským rodom a podobne…

Kde bola slovenská delegácia, keď sa o tomto hlasovalo?

Prípad Grech

Toto je živý prípad: Malťan Matthew Grech našiel vieru a ukončil homosexuálne aktivity. V roku 2022 poskytol o tom interview, a čo sa nestalo – na základe tamojších štátnych zákonov o zákaze konverznej terapie je dodnes trestne stíhaný (hrozí mu pokuta a niekoľko mesiacov za mrežami, ako aj moderátorom relácie). Rozum sa ide zastaviť.

Vychádzajúc z tohto precedensu môžeme vysloviť obavu, že podobné prípady sa môžu odteraz stávať aj u nás. Pritom ide o útok na dve základné ľudské práva: slobodu prejavu i náboženského presvedčenia. Pre zaujímavosť a porovnanie, počul som hovoriť mladého moslima o tom, že má homosexuálne sklony – avšak v súlade s jeho vierou ich odmieta uskutočňovať (rozhodol sa doslova pre dobrovoľný celibát). Ak by to povedal v relácii na STVR a zachytí to nejaký horlivý aktivista LGBTi, bude ho žalovať?

Môžeme len hádať, no zdá sa gender ideológia má v krajinách kolektívneho Západu navrch aj po legislatívnej stránke…

Ak toto nie je prejav liberálneho fašizmu ako z učebnice, tak potom už neviem.