V predošlej časti, venovanej toku peňazí do neziskového sektora cez korporátne nadácie, sme otvorene priznali, že monitoring bol len výsek. Zachytili sme jeden kanál, teda firemné nadácie. Lenže keď peniaze netečú priamo, obraz sa mení. Do hry vstupuje sprostredkovateľ, ktorý už nie je len „poštár“. Je to organizátor toku, nastavovač pravidiel a neraz aj správca dobrého mena.

Aj preto sme avizovali pokračovanie. Ak má mať verejnosť ucelený obraz, musí sa pozrieť aj na uzly, cez ktoré sa filantropia mení na systém. A kráľovnou medzi sprostredkovateľmi je Nadácia Pontis.

Keď peniaze netečú priamo, rastie moc medzičlánku

Pontis v praxi funguje ako uzol. Nie je to len jedna nadácia, ktorá rozdelí vlastné granty a tým to končí. Je to miesto, cez ktoré prechádzajú firemné peniaze do tretieho sektora cez nadačné fondy, spriaznené mechanizmy a firemné programy. Kto drží uzol, prirodzene vidí viac než jednotliví hráči na okrajoch. Vidí dopyt aj ponuku, pozná mapu organizácií, nastavuje procesy, určuje rámec výziev a často rozhoduje aj o tom, čo je „kvalitný“ projekt.

Pre firmy je to pohodlné. Namiesto vlastnej grantovej infraštruktúry získajú hotový proces, know-how, hodnotenie a administráciu. Pre mimovládny sektor je to stabilizačný mechanizmus. Keď sa raz stanete súčasťou siete odporúčaní a schém, nehrá sa iba o jeden grant. Hrá sa o dlhodobú pozíciu v potrubí, ktoré má pravidlá, jazyk, priority a vlastnú reputačnú hierarchiu.

Nadačné fondy a firemné potrubia

Kľúčovým nástrojom tohto uzla sú nadačné fondy, ktoré Pontis spravuje pre konkrétne firmy a partnerov. Prehľad fondov ukazuje, koľko peňazí do jednotlivých fondov v roku 2024 prišlo, koľko sa v roku 2024 vyčerpalo a aký zostatok zostal na konci roka. Práve tu vidno, ako fungujú firemné „potrubia“ v praxi.

Prehľad zahŕňa najmä firemné nadačné fondy, ktoré Pontis spravuje pre konkrétne korporácie a partnerov. Zároveň sú v zozname aj fondy „Nadačný fond pre Transparentné Slovensko“ a „Nadačný fond pre podporu LGBT+ komunity v Nadácii Pontis“. Tieto dva nie sú korporátne fondy zriadené firmou. Ide o natívne fondy Nadácie Pontis, teda fondové schémy spravované priamo nadáciou.

Filter namiesto neutrálneho toku

Háčik je v tom, že peniaze netečú neutrálne ako voda. Tečú cez filter. A kto drží filter, drží vplyv. V takomto modeli už nie je kľúčové, či konkrétna firma chcela podporiť presne túto organizáciu. Kľúčové je, že vstúpila do systému, ktorý jej pomáha definovať, čo je „dobrá“ podpora, kto je „overený partner“ a ktoré témy sú „spoločensky zodpovedné“.

Ak sa niekto označuje za platformu, hovorí tým, že má svoj rámec, sieť spojencov a priority. A ak sa tento rámec spojí s veľkým tokom peňazí, vzniká nerovnováha voči tým, ktorí sú mimo siete. Malé združenia mimo okruhu odporúčaní to pocítia, firmy mimo „správnej“ filantropie to pocítia a občan, ktorý očakáva pluralitu verejnoprospešných tém, to pocíti tiež.

Otvorené dvere k štátu, tiché dvere späť

Sprostredkovateľ, ktorý sa pohybuje medzi veľkými firmami, grantovými schémami a verejnými politikami, má prirodzene bližšie k témam, ktoré sa budú financovať, cez metodiky podporovať alebo posúvať dopredu. Samotný kontakt so štátom nie je ilegálny a nie je automaticky zlý. Problém je nerovnováha. Prístup k agende, slovníku a sieťam nemajú všetci rovnako.

Na Slovensku takáto sieť reálne funguje a v rozhodujúcich momentoch sa správa ako politický hráč. Keď je pri moci vláda, ktorá jej nevyhovuje, časť energie sa nevedie iba cez odborný nesúhlas, ale aj cez verejnú mobilizáciu a protestný tlak, ktorý má jasný politický účinok. Tlak na voliča, aby „volil správne“, sa zároveň dlho vedie aj cez rôzne „občianske“ mobilizačné kampane, ktoré formujú reputáciu aktérov a určujú, kto je prijateľný.

Výsledok je, že popri štáte vzniká paralelná sieť, ktorá síce nehlasuje vo voľbách, no dlhodobo spoluurčuje, ktoré témy sa v krajine považujú za „správne“, kto je „seriózny partner“ a kto má zostať na okraji.

Rebríčky príjemcov ukazujú, že nejde o drobné

Kto chce pochopiť realitu, nemal by zostať pri všeobecných frázach o pomoci. Treba sa pozrieť na tok. Mnohé ukazuje bližší pohľad do výročnej správy a účtovnej uzávierky nadácie za rok 2024.

V rebríčku TOP príjemcov (prvých 12) ide spolu o 2 407 497,18 €. To je suma, ktorá sama osebe ukazuje, že uzol nie je okrajová charita, ale stabilný finančný mechanizmus.

Z prehľadu je zrejmé, že veľká časť prostriedkov, ktoré Nadácia Pontis v roku 2024 prerozdelila, smerovala na pomoc Ukrajine.

Osobitný význam má rebríček mediálne exponovaných mimovládok. Príjem TOP 20 takto označených subjektov predstavuje spolu 840 906,43 €. Aj keby sa niekto chcel tváriť, že „exponovanosť“ je len nálepka, čísla ukazujú podstatu. Vplyv sa nerobí len cez jednu kampaň, robí sa cez dlhodobý tok prostriedkov, ktorý drží určitý okruh organizácií nad vodou a posilňuje ich kapacity.

Pri 1 258 príspevkoch si TOP 12 príjemcov ukrojilo približne 47,55 % celkovej prerozdelenej sumy. Zároveň približne 16,61 % z celku smerovalo do TOP 20 mediálne známych mimovládok. Náklady na správu dosiahli 2 072 608 €. Ak bolo 529 príspevkov vo výške 1 000 € a menej, potom suma spotrebovaná na správu by v teórii vystačila na približne 2 072 ďalších „tisíceurových“ príspevkov. Nejde o to, že správa nemá stáť nič. Ide o to, že pri takomto pomere sa treba pýtať, či systém primárne slúži šíreniu pomoci, alebo skôr udržiavaniu profesionálnej infraštruktúry, ktorá si sama vytvára stabilitu, sieť a vplyv.

Cena uzla, ktorá človeka preberie

Najsilnejší moment výročných správ býva často prozaický. Nie PR kapitola, nie „dopad“, ale réžia, správa a administratíva. Práve tu sa ukáže, že sprostredkovateľ nie je lacný, pretože jeho „produkt“ je proces, hodnotenie, metodika, komunikácia, prepojenia a sieť.

Za rok 2024 boli náklady na správu vo výške 2 072 608,00 €. Pri prerozdelenej sume 5 062 654,54 € to znamená, že na každé 1 € „posunuté ďalej“ pripadá približne 0,41 € na správu. Ak to prepočítame na podiel, správa tvorí 28,76 % z celkových výdavkov.

Takéto čísla nie sú automaticky škandál. Sú však tvrdá realita modelu. Ak sa spoločnosť nechce tváriť, že ide iba o altruizmus, musí sa pozrieť aj na cenu sprostredkovania a na to, akú moc si uzol prirodzene vytvára.

Pontis ako nová odpoveď na starý symbol vplyvu

Pred rokmi bola symbolom veľkého filantropického vplyvu sieť okolo Sorosových Nadácií otvorenej spoločnosti. Dnes sa ťažisko posunulo. Nie vždy ide o jednu globálnu značku. Čoraz častejšie ide o domácu infraštruktúru, ktorá je tesne prepojená s korporátnou filantropiou a funguje ako profesionálny rozdeľovač.

Výsledok je podobný: stabilné financovanie pre určitý typ agendy a určitý okruh organizácií. Rozdiel je v tom, že namiesto jedného „veľkého mena“ vzniká rozptýlený model, ktorý sa kritizuje ťažšie. Je zabalený do jazyka zodpovednosti, dobra a partnerstiev. Práve preto je dôležité rozoberať mechaniku, nie len slogany.

Otázka nie je, či pomáhajú. Otázka je, komu pomáha systém najviac

Tretí sektor potrebuje financovanie a firmy majú právo podporovať prospešné aktivity. Problém je, keď sa z pomoci stane uzol s vysokou réžiou a s koncentrovaným tokom, ktorý zároveň rozdeľuje reputáciu. Takýto model nefunguje len ako kanál pomoci, ale aj ako filter, ktorý určuje, kto je „overený partner“ a ktoré témy majú zelenú. A keď sa tento sieť v rozhodujúcich chvíľach správa ako politický hráč, verejnosť má právo pýtať sa, kto ho platí, komu slúži a kto cez neho dlhodobo nastavuje smer.