Trh práce sa mení, na vzostupe sú sociálne zručnosti, hodnotí analytik

„Zatiaľ čo isté úlohy môžu byť nahradené modernými technológiami, unikátnymi sa stávajú sociálne zručnosti – schopnosť pochopenia výsledkov, ich zrozumiteľná interpretácia a vyvodenie implikácii. Aj dáta ukazujú, že zamestnancom s kombináciou sociálnych a kvantitatívnych zručností už dnes rastú mzdy rýchlejšie,“ priblížil analytik.

Podľa Horňáka trh práce v súčasnosti prechádza zmenami, ktoré sú výsledkom súbehu technologických a demografických síl. Mení to podľa neho štruktúru zamestnanosti i povahu samotnej práce. „Jedným z kľúčových trendov je robotizácia, ktorá prináša automatizáciu rutinných činností, čím sa oslabuje dopyt po pracovných miestach, ktoré sú založené na opakujúcich sa úlohách. Druhým z technologických trendov je umelá inteligencia, ktorá už dokáže nahrádzať aj sofistikovanejšie úlohy, často s vysokou jazykovou, technickou či matematickou úrovňou. Na druhej strane nejde o čisté znižovanie zamestnanosti, keďže v dôsledku nich vznikajú aj nové pracovné pozície, ktoré sú však štrukturálne iné,“ vysvetlil analytik.

Doplnil, že zatiaľ čo zanikajú miesta skôr s nízkymi požiadavkami na kvalifikáciu či tie, ktoré sú založené na jasných pravidlách, vzorcoch či typických postupoch, nové pracovné pozície majú vyššie nároky na adaptabilitu, analytické myslenie, hľadanie súvislostí či schopnosť pracovať s komplexnými systémami.

Umelá inteligencia tiež mení rebríček zručností. Horňák spresnil, že zatiaľ čo v minulosti boli technické a kvantitatívne schopnosti kľúčové, v súčasnosti čoraz viac fungujú ako jedna zo súčasti spoločného balíka. „Konkurenčnú výhodu totiž získavajú tí zamestnanci, ktorí dokážu technológie využívať, interpretovať ich výstupy a prepájať ich aj s rozhodovaním. To posilňuje význam sociálnych, komunikačných a manažérskych zručností, ako aj schopnosti kontinuálneho učenia sa,“ doplnil.

Na trh práce okrem iného vplývajú aj demografické zmeny. Starnutie populácie a úbytok pracovnej sily zvyšujú tlak na produktivitu a urýchľujú zavádzanie technológií ako náhradu za chýbajúcich pracovníkov. V dôsledku toho rastie dopyt po pracovných miestach v oblasti zdravotnej starostlivosti či sociálnych služieb. Nový význam tak podľa analytika získava akýsi „hybridný“ model, ktorý kombinuje kvantitatívne zručnosti s takzvanými soft skills.

Poukázal pritom na graf Financial Times, ktorý ukazuje, že tento trend je prítomný už dlhšie obdobie. „Oproti roku 1980 kontinuálne narastá zamestnanosť ľudí s vysokými sociálnymi a matematickými zručnosťami spolu s profesiami, kde sa kombinuje vysoká sociálna a nízka matematická zručnosť. Naopak zamestnanosť v profesiách s nízkymi sociálnymi zručnosťami, no silnými kvantitatívnymi zručnosťami stagnuje,“ priblížil. Vplyv má podľa analytika tiež vývoj reálnych miezd, kde výrazne narástlo najmä odmeňovanie ľudí s vysokou úrovňou sociálnych zručností, bez ohľadu na kvantitatívne zručnosti. Mzdy v ostatných profesiách pritom rástli výrazne pomalšie či dokonca klesali. „A hoci ide o dlhodobý trend, ten sa v posledných rokoch ešte viac zintenzívnil a s veľkou pravdepodobnosťou bude na význame narastať aj v kontexte súčasných trendov,“ pripomenul Horňák.

Spresnil, že spomínaný graf nehovorí o tom, že by kvantitatívne schopnosti strácali na význame, skôr ukazuje, že samy o sebe nestačia. Najperspektívnejšie pozície totiž podľa analytika kombinujú analytické aj komunikačné zručnosti. „Z hľadiska vzdelávania či kariérneho rozhodovania má preto tento výsledok dôležité implikácie. Vzdelávací systém sa musí zameriavať aj na rozvoj komunikácie, tímovej práce, kritické myslenie a zároveň aj schopnosť interpretácie dát. Ide o signál, že investícia do “mäkkých” zručností nie je len doplnkom, ale dôležitou súčasťou hodnoty zamestnanca na trhu práce,“ doplnil Horňák.