Celodenné cielené provokácie Igora Matoviča vyústili až do slovných, ale aj fyzických atakov. Asi nikto nepochybuje o tom, že zo strany Igora Matoviča išlo o naplánovanú a cielenú provokáciu, keďže od začiatku politikov vládnej koalície konfrontoval so zapnutým mikrofónom. Faktom je, že jeho nechutná iniciatíva napokon padla na úrodnú pôdu a emócie boli v parlamente stále viac vybičované. Na výslednej potýčke, ktorá sa odohrala v podvečerných hodinách, už ale mali svoj podiel viny aj poslanci vládnej koalície.

Hneď na druhý deň koaliční predstavitelia avizovali, že tieto udalosti neostanú bez odozvy a prvým bodom januárovej schôdze bude nový rokovací poriadok, ktorý prináša viaceré zmeny a medzičasom už bol aj schválený a prijatý. Poslancov čakajú za agresívne správanie pokuty a ten, kto bude zo sály vykázaný, stratí celý mesačný plat. Zavádza sa diskrétna zóna pri rečníckom pulte a dress code. Časové limity rozpravy budú 37,5 hodiny na jeden zákon, čo samozrejme opozícia veľmi kritizuje.

Aký bol ale priemer prerokovania jedného zákona vlani? Prečo je problém, aby poslanci absolvovali psychotesty? Malo by sa v parlamente kontrolovať nielen požívanie alkoholu, ale aj iných látok? Ako sa v Hlase pozerajú na neustále klesajúce preferencie a pripúšťajú výmenu na poste svojho predsedu? Bude polčas vládnutia pre Hlas znamenať reštart a zvrátenie tohto trendu? Ako funguje energopomoc?

O domácich, ale aj európskych témach budete počuť viac vo videorozhovore s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, MUDr. Richardom Rašim, PhD., MPH.

(nahrávané 29.1.2026) V NR SR aktuálne prebieha schôdza, ktorej prvým bodom je zmena rokovacieho poriadku. Všetci máme v pamäti to, čo sa stalo koncom minulého roka, niekoľko dní pred Vianocami a keď sme s nemým úžasom sedeli pred televízormi a sledovali to nechutné divadlo. Zmena poriadku je teda jednoznačne reakciou na správanie Igora Matoviča a niektorých ďalších poslancov?

Rokovací poriadok a jeho zmeny sme pripravovali dlhšie, ale faktom je, že správanie sa poslancov pred Vianocami prekročilo všetky písané aj nepísané hranice. Bola to jedna veľká hanba. Pri zrode tejto hanby bol samozrejme ten, ktorý prináša zlo a agresivitu do parlamentu – Igor Matovič. On to robí vedome, naschvál, cielene. A bohužiaľ, deti z Progresívneho Slovenska si doniesli píšťalky, začali pískať, trieskať. Ja som sa aj dnes opýtal – toto nám chce vládnuť?

Faktom je, že chceli znefunkčniť zákonodarný orgán. Pretože oni síce nič fyzicky neblokovali, neležali na hlasovacích zariadeniach, ale vytvárali taký hluk, že nebolo možné rokovať. A Národná rada, bez ohľadu na to, ako je zložená, musí mať umožnené pracovať, a teda aj rokovať a hlasovať.

Viac v rozhovore:

Keď sa niekomu nepáči zákon, tak nech to prejaví hlasovaním proti, a nie fyzickým blokovaním. Za Igora Matoviča, Hegera, Ódora sa prijímali zákony ku covidu. Pre mňa to bol chaos, boli medicínsky neodôvodnené, nútili ľudí stáť v radoch v zime, ani v lese sme sa sami nemohli prechádzať bez rúška… S mnohými vecami sme nesúhlasili, ale neblokovali sme Národnú radu. A toto nemôže robiť ani Matovič, dokonca ani samotné Progresívne Slovensko.

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Vtedy pred Vianocami sa to začalo už predpoludním. Bola hodina otázok, Matovič prišiel k premiérovi. Reakciou na to je aj vymedzenie diskrétnej zóny? Aké najzásadnejšie zmeny čakajú poslancov v rokovacom poriadku?

Diskrétna zóna je jedna z nich. Keď totiž rozprávate pri pulte, tak rozprávate preto, že potrebujete objasniť zákon alebo odpovedať na otázky poslancov, ako je to pri hodine otázok. Ak v banke každý akceptuje diskrétnu zónu, keď u lekára akceptujete čakáreň, prečo by niekto mal fyzicky stáť pred niekým, rozprávať na neho a robiť mu zle?

Áno, je to jeden z dôvodov. Druhý dôvod, respektíve druhé opatrenie, je pokuta. Keď niekto bude vulgárne nadávať, bude agresívny, bude narúšať priebeh rokovania, samozrejme predsedajúci ho najprv upozorní, môže ho upozorniť aj dvakrát. Ale potom, ak ho už vykáže, poslanca to už bude mrzieť, lebo stratí celý mesačný plat, vrátane paušálnych náhrad. A keďže poslanci sú naozaj platení oveľa lepšie ako bežní ľudia, tak verím, že si to uvedomia a tohto sa vyvarujeme.

Zavádzame aj dress code. Ja nechcem, aby poslanci chodili v smokingoch, frakoch alebo v nejakých super elegantných čiernych oblekoch, ale nemôžu chodiť v teplákoch, v tričkách a nemajú prečo nosiť hanlivé nápisy proti oponentom. Na to parlament nie je. To môžu robiť vonku.

Stávalo sa, že poslanci do parlamentu prišli aj v teplákoch?

Trička a mikiny sú bežné, to už začína byť súčasť oblečenia opozície. A boli bežné aj tepláky. Ako hovorím, my to robíme preto, lebo sme presvedčení, že parlament má nejako vyzerať. Nie sme zamestnanci, ktorých si vybral zamestnávateľ na konkurze, my sme navolení ľuďmi. A vo vládnej koalícii sme presvedčení, že musíme byť aj nejako oblečení. Nemusíme mať kravaty, ale nech máme aspoň slušné nohavice a nie nejaké roztrhane tepláky.

Zavádzame aj obmedzenia, respektíve časové limity v rozprave. Jeden príklad. Opozícia sa sťažuje, že im obmedzujeme vystúpenia. Teraz bude na rozpravu po novom 37,5 hodiny na jeden bod – podľa výsledkov vo voľbách a podľa počtu poslancov. Čiže na opozíciu vychádza na jeden bod 18 hodín. Im sa to zdá málo, pričom za celý minulý rok bola priemerná rozpráva k jednému bodu hodinu dvadsať.

Ešte jedna citlivá téma – alkohol v parlamente.

V parlamente sa naozaj piť nemá, lebo aj vám, keď chodíte do práce, zamestnávateľ môže dať fúkať a aj vás za alkohol vyhodiť. Toto ja v parlamente neviem urobiť, lebo som taký istý poslanec, ako ostatní. Ľudia to vnímajú veľmi citlivo a poslanec naozaj v NR nemá byť opitý. V žiadnom prípade to ale nie je pravidlo, skôr výnimka, že sa tak niekto javí. Ja hovorím – aký je rozdiel, keď sa zdá, že je niekto opitý, a keď sa zdá, že je niekto pod nejakými omamnými látkami? Čiže čo, zdrogovaný môže byť, to je v poriadku, a opitý nie?

A zároveň sa spýtam – keď je niekto z môjho pohľadu nespôsobilý vykonávať mandát poslanca, to je v poriadku? Lebo keď vám tam niekto – môže byť aj triezvy, aj bez omamných látok – vykrikuje, narúša rokovanie, to je v poriadku? Poslancovi nevieme dať fúkať, on nie je náš zamestnanec. Je navolený a nie je odvolateľný. Nikde, v žiadnom štáte Európskej únie nepoužívajú testery, lebo to nevedia urobiť.

Preto hovorím – keď niekto je agresívny, vulgárny, či je pod vplyvom alkoholu, omamných látok, alebo má jednoducho takú povahu, najmä ide o opozíciu, oni majú také povahy, že robia zlo – tak potom ho predsedajúci môže vykázať a bude ho to bolieť. Celý plat poslanca bolieť naozaj bude. Zdôrazňujem – týka sa to aj poslancov koalície, aj poslancov opozície.

Jedna z mojich otázok bola práve – keď sa zamerať na alkohol, tak prečo nie aj tie ostatné látky?

Áno, mám ten istý pocit. Veľa sa rozpráva aj o tom, či to majú naozaj všetci v hlavách v poriadku… Ľudia sa ma pýtajú – tak ja som vodič autobusu a musím prejsť psychotestami, ja som poľovník a tiež musím prejsť psychotestami. Vy tam máte poslancov, ktorí sa zjavne nesprávajú normálne, a oni by niečím takým prejsť nemali? Nedá sa to nejako vyriešiť? Poslanec ale neprešiel výberovým konaním a nedostal dobre zaplatenú robotu, on bol navolený. Takže aj keď je na to veľká požiadavka, nevieme si s tým psychickým stavom poradiť.

Po novom bude na jeden zákon 37,5 hodiny. V prípade ústavných zákonov to bude dvojnásobok?

V prípade programového vyhlásenia vlády a v prípade rozpočtu. Ústavný zákon má zatiaľ takisto 37,5 hodiny. Ale keď príde zákon, o ktorom sa zhodneme, že 37,5 hodiny je málo, môžeme to predĺžiť aj na dvojnásobok.

Takže parlament si to bude môcť odhlasovať?

Áno. Ale keď v minulom roku stačila v priemere na celý zákon hodina dvadsať, tak ja verím, že do 37,5 hodiny by sme sa mohli zmestiť.

Opozícia vám vyčíta, že je to “náhubkový” zákon, chcete umlčiavať ich hlasy. Podobné veci spomínali aj za bývalej Ficovej vlády, keď pán Danko priniesol nový rokovací poriadok, ktorý im veľmi prekážal, ale keď prišli k moci, tak to s radosťou využívali.

To som aj dnes spomenul. Tak keď prišli k moci a ich tam bolo 93 alebo 95, ústavná väčšina, prečo to hneď nezrušili? Naozaj to “náhubkový” zákon nie je. Keď bol vlani na jeden zákon priemer hodina dvadsať a teraz máme 37,5… A ešte jedna dôležitá vec – za celý minulý rok iba raz, pri jednom zákone, dĺžka rozpravy prekročila 37,5 hodiny. Bolo to 44 hodín. Raz. Tak keď bude zase taký prípad, potom tú rokovaciu dobu predĺžime.

Nie sú v tom novom návrhu zákona o rokovacom poriadku aj veci, ktoré by potenciálne – ak by sa o dva roky zmenila vládna moc a opozícia sa stala vládnucou koalíciou – mohli naopak spôsobovať starosti vám?

Určite sú, lebo ten zákon je robený pre každého a nie je robený len na obdobie, kým sme vo vláde. Ten zákon bude platný aj keď budeme v opozícii. Ale aj teraz máme jedného podpredsedu Národnej rady, ktorý je z opozície. Čiže keď sa koaličný poslanec nebude príslušne správať, tak ho môže vykázať aj podpredseda z opozície. Ten zákon bude už teraz testom na všetkých poslancov. Faktom je, že sme ho museli urobiť, lebo im preplo. To nebolo normálne. Búchali po laviciach, pískali, tešili sa z toho. Poslanci Národnej rady – tak potom čo si má myslieť človek, ktorý ráno ide na šichtu, robí a v práci je ustrojený, slušný, nemôže poslať šéfa niekam… A my tu s týmito platmi robíme show. Boh ochraňuj Slovensko.

Taktiež sa po novom zakazujú vyrábať vizuálne pomôcky priamo v sále, pretože toto už zakázané bolo, nosiť si ich zo sebou do sály.

Áno, robil to Matovič. A atakoval tým Fica. A potom aj podpredsedu Národnej rady Gašpara. Tak keď bol tak chytrý, že si ich nevyrobil vonku, ale si ich vyrobil v sále, tak ich nebude robiť ani tam. A keď ich urobí, tak bude vykázaný. A ak bude problém, tak ho vyvedie stráž aj násilím.

Menia sa aj pravidlá, ktoré umožňujú zásah parlamentnej stráže. Kedy to prichádza do úvahy?

Je to veľmi citlivá vec, pretože môže vzniknúť otázka – komu parlamentná stráž podlieha, nemôže sa to zneužiť? Takže ide len o jediný prípad. Parlamentnú stráž môže zavolať predseda národnej rady alebo podpredsedovia národnej rady, pretože iba tí môžu viesť rokovanie. Parlamentná stráž môže vstúpiť len vtedy, keď je ohrozený život, zdravie alebo majetok.

Takže, môže sa stať, že ja alebo kolegovia vedieme schôdzu, sme tam sami, a niekto napadne práve toho predsedajúceho. V takom prípade by v súčasnosti parlamentná stráž vojsť nemohla, lebo podpredseda Národnej rady ju zavolať nevie. Čiže to je na takéto špeciálne prípady. Problém môže vzniknúť aj keď parlament nerokuje – pred začiatkom rokovania, počas obedňajšej prestávky alebo po rokovaní. Vtedy tam predsedajúci, ani predseda, ani podpredsedovia nie sú. Ak by teda po novom takáto situácia vznikla, parlamentná stráž už bude môcť vojsť.

Ak by prišlo k naozaj vyostrenej situácii, parlamentná stráž môže vyslovene chytiť poslanca a vyviesť ho násilím?

Áno, to je presne. Normálne môže vojsť, chytiť ho a vyviesť násilím.

Je tam minimálne jeden pán, o ktorom sa hovorí, že by niečoho takého bol schopný, takých extrémov. Dúfame, že sa toho nedožijeme.

Dúfam aj ja. Vy ste ešte optimista, keď vidíte len jedného pána. Ja ich vidím viac. Ale naozaj verím, že to nebude potrebné. My musíme sa začať správať normálne. Inak ani od spoločnosti nemôžeme chcieť, aby sa správala slušne.

V decembri mala „maslo na hlave“ jedna aj druhá strana svoje, ale hlavným iniciátorom konfliktu bol pán Matovič. A pravdepodobne sa mu to oplatilo. Už krátko potom ľudia hovorili, že asi vedel, čo robí, a odrazí sa to na číslach.

Z jeho strany to bola cielená provokácia. Už keď prišiel provokovať, mal zapnutý mikrofón. Bežne nechodíte s pusteným mikrofónom. Hore mal nachystanú kameru a išiel k predsedníckom pultu, k podpredsedovi Gašparovi, provokovať ho. Robil to čisto cielene preto, aby urobil zlo a aby si našiel priestor na sociálnych sieťach. Čo sa mu samozrejme – keďže on je v robení zla a propagácii naozaj schopný – aj vydarilo.

Vieme, že vládna koalícia tento zákon jednomyseľne schvaľuje. Sú nejaké hlasy aj z opozície?

Nie, nie. Opozícia zo zásady nie, či je zákon dobrý alebo zlý…

En bloc to všetci odmietajú, aj KDH?

Viete, KDH je také… Oni by aj možno chceli, ale aj sa tak nejak boja. Čiže oni budú pekne poslúchať tak, ako sa ukáže PS.

Kým Matovičovi predvolebné percentá stúpajú, Hlasu kontinuálne klesajú, odkedy pán Pellegrini prešiel do prezidentského paláca. Začína sa hovoriť aj o tom, že Hlasu by možno prospela zmena vedenia. Ako to vidíte, ako podpredseda strany?

Klesajúce preferencie nás netešia. Oscilujú okolo siedmich percent. Aj keď teraz vyšli dva prieskumy po sebe, kde sme mali 9,2 a 9,9. Ale v princípe tie preferencie padli, pretože náš volebný výsledok bol 14,7. Čiže, neteší nás to. Sledujeme to, ale to nestačí. Sme v polčase vládnutia a ja nechcem, aby polčas vládnutia znamenal polčas rozpadu. Takže teraz je moment na to, aby sme sa reštartovali a máme na to všetky predpoklady.

Keď si vezmete našich ministrov, tak v rebríčkoch dôveryhodnosti sa väčšinou držia hore. Keď máte dlhodobo najdôveryhodnejšieho ministra Erika Tomáša, trošku z tejto dôveryhodnosti by sme potrebovali pretaviť aj do našich percent. Ľudia zrejme vedia, že máme odborníkov, dajú im dôveru, ale asi si ich nevidia stotožniť so stranou. Budeme k tomu mať aj pracovný snem, sedíme nad tým, analyzujeme to a naozaj potrebujeme istý vnútorný reštart.

Prišlo už vo vnútri Hlasu aj na úvahy o výmene pána Šutaja Eštoka?

Nie. Aj v športovom mužstve viete trénera vymeniť hocikedy, ale myslím si, že každý má dostať šancu. Výmena predsedu má byť riešenie, ak už žiadne iné nie je. Takže my, verím, že sa reštartujeme v takom zložení, v akom sme.

Predsa len, mnohí pánovi Eštokovi vyčítajú neobratnosť pri niektorých vyjadreniach a kauzách. Vy ste jednou z hlavných tvárí Hlasu. Ak by k niečomu takému prišlo, mali by ste záujem kandidovať na post predsedu?

Nerozoberáme to, ani nad tým neuvažujeme, nechcem ťahať úvahy týmto smerom, máme legitímne zvoleného predsedu. A nemyslím si, že by sme mali teraz robiť zmenu. Ak by bol predsedom ktokoľvek iný, aj tak by sa všetka pozornosť sústredila zas len na neho. Keď niečo vyhlásim ja, nie je o to taký mediálny záujem, ako keď niečo povie náš predseda. Jemu vyčítajú každý detail. My sa budeme sústrediť na náš program, ktorý máme výborný. Teraz ani neuvažujeme, ani sa nerozprávame o tom, že by sme to riešili výmenou predsedu.

Pani ministerka Saková je tiež jednou z hlavných tvárí Hlasu. Ako hodnotíte energopomoc v súčasnom štádiu?

Energopomoc a aj jej výpočet sa urobila prvýkrát v histórii akýchkoľvek opatrení na základe analýzy a zberu mnohých dát. Hovorím to preto, lebo ťahať informácie o systéme, aký je konkrétny byt veľký, koľko ľudí tam žije, aký je príjem, je veľmi komplikované a ona to dokázala. Chybovosť je podľa mojich informácií menej, ako jedno percento. Uvedomte si, že energopomoc sa bude týkať dvoch miliónov domácností. Keď je to pod jedno percento, je to málo, ale samozrejme, nejakých domácností sa to týka. Ja by som len chcel poprosiť, keď je akýkoľvek problém, nech sa to hlási, nech sa tie chyby vychytajú, ak niekde sú.

Ale samotné vymyslenie tohto systému má veľký význam. Pretože keď raz príde nejaký problém a bude treba dať cielenú pomoc obyvateľom kvôli niečomu inému – nárast nezamestnanosti alebo sa stane nejaká katastrofa – tak už ten systém máme vytvorený.

Niektorí upozorňujú, že pomoc pre 90 percent obyvateľstva nie je cielená pomoc. Ale najmä upozorňujú, že sa skúma len aktuálny príjem a neskúma sa celkový majetok. Pretože niekto môže oficiálne zarábať málo, ale na účte má pol milióna.

Veľmi správne. A to je to, čo treba doplniť. Keď máte 15 bytov a ste na minimálke, tak asi by ste v energopomoci nemali byť. To je to, čo treba dochytať, a keďže tie podnety prichádzajú dennodenne, tak sa na tom pracuje. Verím, že všetci tí, ktorí raz kvôli Progresívnemu Slovensku možno z energopomoci vypadnú, si uvedomia, že tá strana – keď raz bude pri moci – bude pre mnohých ľudí z hľadiska ich ekonomického prežitia nebezpečná.

Poďme aj na zahraničné témy. Slovensko napokon dostalo pozvánku do Trumpovej Rady mieru, vláda to však na zasadnutí odmietla. Ako hlavný dôvod uvádza, že miliardu momentálne, v období konsolidácie, nemáme. Ako to hodnotíte?

Po prvé, vo svete už máme mnoho organizácií – OSN, NATO, Európsku úniu, WHO… Druhá vec je, že miliardu naozaj nemáme. Ja si neviem predstaviť, ako by som vysvetľoval ľuďom, že ešte vás trošku priškrtíme, lebo dáme peniaze niekde inde. V dnešnej dobe – keď trpíme aj kvôli konfliktu, ktorý je za našimi východnými hranicami a ktorý každého mrzí – dať miliardu, na to jednoducho nemáme.

Témou je aj samotná Európska únia a jej kroky. Ako keby robila všetko pre to, aby sa sama seba zničila. Vnímate to tiež tak?

Áno. Ja to vnímam presne tak, ako vy. Čo s tým? Ani ako členovia únie na mnohé jej rozhodnutia nemáme dosah.

Keď si o Európskej únii nezačneme hovoriť pravdu, tak skončí. Hovorím to možno natvrdo, ale tak je. Pretože Amerika inovuje, Čína investuje po celom svete, vyrába, a Európa, ktorá by s nimi chcela byť rovnocenný hráč, sama seba reguluje. A vytvára sa nekonkurencieschopnou. Čo znamená, že my zatvoríme slovenského najväčšieho výrobcu hliníka, pretože na to, aby bol pre Európu dostatočne čistý, by musel investovať toľko, že už sa mu to neoplatí. A potom dovážame hliník z Ázie, ktorý sa vyrobí v továrňach, ktoré emisií vyprodukujú štyrikrát viac. Toto niekomu napadlo na úrovni Európskej únie? Ak sa nepreberieme, tak sa zničíme.

Keď jazdí elektroauto na Slovensku, tak je na 87 percent čisté, lebo toľko energie máme z čistých zdrojov a 13% je z uhlia. V Poľsku je 85 percent elektrickej energie z uhlia. Keď máte v Poľsku elektroauto a vozíte sa po Varšave, tak v princípe ste ešte väčší znečisťovateľ, lebo elektrickú energiu čerpáte z uhoľných baní. Preto vravím, treba používať sedliacky rozum. Ak budeme vymýšľať obmedzenia pre výrobcov ocele u nás a nebudeme konkurencieschopní, a keď dovolíme oceľ dovážať z iných krajín, kde je vyrábaná špinavo, ale lacnejšie, zničíme našich výrobcov a zničíme aj Európu.

Preto sa začínajú v Európe objavovať kritické hlasy. Ak sa nepreberieme, tak sa zničíme. A hovorím to aj preto, lebo potom nás (EÚ) ani nevolajú k veľkým rokovacím stolom. Napríklad, na európskom kontinente je konflikt, ale k rokovaciemu stolu nás nikto nezavolá, lebo nás nepotrebujú.

Spomínali ste, že Európa reguluje sama seba, ale Európa má ambície regulovať aj štáty a fabriky na iných kontinentoch. A väčšina sveta sa z nás už v podstate smeje.

Už aj predstavitelia štátov únie hovoria, že konkurencieschopnosť Európy je téma, lebo to poškodí všetkým nám, ktorí sme jej súčasťou. A tie ostatné krajiny tú tému ani neotvárajú, pretože oni z nej žijú. Vďaka tomu, že my sa regulujeme, oni k nám dovážajú.
Ázijské krajiny tiež robia rôzne opatrenia, aj oni sú súčasťou klimatických cieľov, ale nie na úkor svojho života. Aj ja chcem, aby moje deti a vnúčatá žili v čistej, zelenej Európe, ale takisto chcem, aby tu mali prácu a aby Európa „neumrela na krásu“.

Zaujímavá je aj situácia ohľadom Grónska. Všetci boli v šoku, keď jeden člen NATO vyhlásil, že ho pokojne obsadí aj vojenskou silou.

Zase je to len o tom, že Európa nie je silná. Trump je pragmatik, biznismen, všetko robí pre Ameriku a ide až na hranu. A sleduje, dokedy vzdorujete. Takže aj preto EÚ musí byť silný hráč, nie iba krásna stará dáma.

Na záver Mercosur. Podľa vyjadrení ministra Takáča pozitíva tejto dohody – z pohľadu Slovenska – prevládajú. Myslíte, že by podobné dohody mohli pomôcť nášmu hospodárstvu, ale aj celej EÚ?

Áno, nášmu určite. A pomôžu aj Európe, pretože vznikne 700 miliónový trh. To je vážna vec. Dôležitá je aj India, najľudnatejšia krajina sveta. Musíme rozmýšľať pragmaticky – buďme zelení, čistí, akýkoľvek, len nezahyňme na krásu.

Takže čo sa budúcnosti týka, ste skôr optimista?

Myslím si, že doba je už tak napätá, že aj tí, ktorí prinášali všetky tie „krásne zelené nápady“ si uvedomia, že keď chcú na svojich miestach prežiť, musia začať bojovať aj za všetky tie štáty, vďaka ktorým tie svoje miesta a platy majú.