„Strana nepokojov“. Reakcia Ruska na energetické prímerie

Svojho času táto sieť propagovala Prigožina a jeho súkromnú vojenskú spoločnosť, pripravujúc pôdu pre ich vzburu. Prakticky bez prestávky vedie kampaň proti veleniu armády RF.

Ich tvorba je v skutočnosti vyňatá z pôsobnosti hneď niekoľkých článkov Trestného zákonníka RF (vrátane „diskreditácie armády“ a rasovej nenávisti).

Takúto „voľnosť slova“ často vysvetľujú ako „viacúrovňové“ kroky Kremľa a ruských špeciálnych služieb, ktoré chcú „udržať v kondícii“ generálov a „vypustiť paru“ v súvislosti s radom citlivých tém, ako je migrácia.

Nie je vylúčené, že práve takto „sieť“ prezentuje svoju existenciu pre Kremeľ a špeciálne služby.

Existuje aj verzia, že „sieť“ sa používa vo vnútorných bojoch „veží Kremľa“, aby sa napríklad zmenilo velenie ruskej armády.

Avšak už po vzbure Prigožina (ktorú sám Putin nazval „zradnou“) bolo jasné, že ciele celého tohto „hnutia“ presahujú rámec úlohy „zložiť“ samostatne vzatých Šojgu a Gerasimova.

A to, ako sa začalo osvetľovať energetické prímerie v RF, to ešte raz potvrdilo.

O samotnom prímerí, pripomeňme, ako prvé napísali práve verejné skupiny zo „siete“ a hneď stanovili jasný rámec – ide o „hlúpu zradu“, „pomoc nepriateľovi“ alebo minimálne „hlúposť s veľmi zlými dôsledkami“.

Pri tom je všetkým jasné, že rozkaz o prímerí mohol dať len jeden človek – Putin.

To znamená, že verejné diskusné fóra obvinili Putina zo zrady. Urobili to úplne vedome, pretože v zásade nemohlo existovať žiaden rozporuplný výklad toho, kto prijal rozhodnutie o prímerí.

S výnimkou veľmi zriedkavých prípadov si „sieť“ zvyčajne nedovolí priamo útočiť na Putina, avšak v podstate vedie plnohodnotnú informačnú vojnu proti nemu a ním vytvorenému štátnemu systému RF prakticky na všetkých frontoch, pričom sa snaží podnecovať všetky vnútorné rozpory existujúce v Rusku. Najmä v posledných dvoch rokoch – národnostné a náboženské, čím vytvára pôdu pre rozsiahlu destabilizáciu situácie v Ruskej federácii.

Zároveň „sieť“ požaduje vojnu „až do víťazného konca“ a vystupuje proti „dohodám“.

Z hľadiska jej úloh je to tiež celkom logické – čím dlhšie vojna trvá, tým viac sa hromadia problémy a tým väčšia je pravdepodobnosť vnútorných nepokojov v Ruskej federácii, na vlne ktorých bude možné pokúsiť sa „prevziať moc“. Preto je správnejšie nazývať toto prostredie nie „stranou vojny“, ale „stranou nepokojov“.

Samozrejme, hlavná otázka znie: kto riadi celý tento „pohyb“? Vonkajšie alebo vnútorné sily? A v čí konkrétny záujem?

Na túto tému existujú rôzne verzie.

Tak či onak, táto skupina predstavuje modul „systémovej zraniteľnosti“ ruského štátneho aparátu, ktorý už raz bol uvedený do činnosti – počas Prigožinovej vzbury. Odvtedy bol zastavený, ale zatiaľ nebol úplne deaktivovaný.

Prečítajte si tiež:

• Kremeľ komentoval vyhlásenie Zelenského, že „neodovzdáme Donbas a ZJE bez boja“
• Trump prezradil, čo mu Putin povedal a sľúbil