Slovenská ekonomika prudko zabrzdila, zaostáva za eurozónou a analytici zhoršujú výhľad

Vyplýva to z rýchleho odhadu Štatistického úradu SR. Po očistení o sezónne vplyvy sa slovenská ekonomika medziročne zväčšila o 0,5 percenta. V bežných cenách dosiahol vytvorený HDP 37,8 miliardy eur, čo bolo medziročne o necelých 1,7 miliardy eur viac. V stálych cenách predstavoval jeho objem 27,8 miliardy eur a medziročný prírastok dosiahol 70,5 milióna eur.

Ekonomiku nad nulou udržala predovšetkým domáca spotreba a investície. Štatistici zatiaľ podrobnejšiu štruktúru rastu nezverejnili, k dispozícii bude až začiatkom decembra. Už teraz je však zrejmé, že napriek pomerne priaznivým výsledkom niektorých odvetví sa slovenskému hospodárstvu v lete nedarilo tak, ako naznačovali priebežné ukazovatele.

„Už dlhšie obdobie veľmi pomalého rastu slovenskej ekonomiky sa v lete ešte prehĺbilo,“ konštatuje analytik VÚB banky Michal Lehuta. Upozorňuje pritom, že štatistici spätne revidovali rast v predchádzajúcich štvrťrokoch smerom nadol. Slovenská ekonomika tak v medziročnom porovnaní dosiahla ešte slabšiu dynamiku, než sa pôvodne očakávalo.

Podľa Lehutu pritom mesačné štatistiky za august a september vyzerali optimistickejšie. Maloobchodné tržby dosahovali silné úrovne a podľa jednoduchého modelu VÚB mohli k rastu HDP prispieť až 0,5 percentuálneho bodu. Pozitívny príspevok mohla priniesť aj priemyselná produkcia, približne na úrovni 0,3 percentuálneho bodu, či niektoré služby vrátane IT a komunikácie. Zahraničný obchod s tovarmi pôsobil podľa jeho odhadu skôr neutrálne. Naopak, pokles zaznamenalo stavebníctvo aj predaj automobilov.

Podobné prekvapenie opisuje aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Na základe silných septembrových údajov z maloobchodu, zahraničného obchodu a priemyslu banka pôvodne videla skôr pozitívne riziká svojho odhadu rastu HDP na úrovni 0,9 percenta. Tieto očakávania sa však v konečnom výsledku nepotvrdili. Koršňák upozorňuje, že príčinou slabšieho rastu mohol byť aj čistý vývoz, ktorý podľa predbežných náznakov namiesto podpory hospodárstva jeho výkon brzdil. Mesačné údaje zahraničného obchodu síce ukazovali zúženie prebytkov, išlo však najmä o dôsledok vyšších dovozných cien energetických surovín.

Slovensko sa tak svojím vývojom odklonilo od trendu v eurozóne. Podľa prvotných údajov Eurostatu sa ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku medzištvrťročne zväčšila o 0,4 percenta a ekonomika celej EÚ o 0,5 percenta. V medziročnom porovnaní dosiahol rast eurozóny 1,3 percenta a EÚ 1,5 percenta. Analytik UniCredit Bank však upozorňuje, že výsledok eurozóny výrazne ovplyvnilo Írsko, ktorého ekonomika medzikvartálne vyskočila o 5,5 percenta. Bez jeho započítania by sa medziročný rast eurozóny mierne spomalil z 1,3 na 1,2 percenta.

Relatívne dobre sa darilo aj Nemecku, najväčšej ekonomike eurozóny. Jeho HDP sa medzikvartálne zvýšil o 0,2 percenta a medziročne o 1,2 percenta. Slovenskému hospodárstvu sa však oživenie nemeckej ekonomiky zatiaľ nepodarilo výraznejšie využiť. V Česku sa medziročný rast spomalil na 1,6 percenta, v Rakúsku na 0,6 percenta a v Maďarsku na 1,5 percenta. Z krajín, ktoré už zverejnili údaje za tretí štvrťrok, rástlo pomalšie než Slovensko iba Francúzsko, ktorého ekonomika medziročne klesla o 0,1 percenta.

Za slabším výkonom Slovenska podľa Koršňáka stojí viacero faktorov. Domácu ekonomiku naďalej brzdí fiškálna konsolidácia, ktorá sa tento rok prejavuje najmä slabšou investičnou aktivitou súkromného sektora. Negatívne pôsobia aj vyššie ceny energií, ktoré sú problémom predovšetkým pre energeticky náročný priemysel. Analytik spomína tiež odchod významných investorov, napríklad v súvislosti s uzavretím výrobného závodu Samsungu. Na druhej strane spotreba domácností zatiaľ odoláva. Hoci sa konsolidačné opatrenia vo väčšej miere dotkli práve domácností, maloobchodné tržby naznačovali v posledných mesiacoch jej oživenie.

Slabší rast by mal podľa analytikov pokračovať aj v závere roka. Koršňák upozorňuje najmä na skončenie Plánu obnovy, ktoré sa môže prejaviť poklesom verejných investícií a slabším výkonom stavebníctva. Hospodárstvo bude naďalej zaťažovať aj domáca fiškálna konsolidácia. Jej negatívny dosah by však mohol postupne slabnúť. Očakávanie, že v predvolebnom roku 2027 neprídu ďalšie konsolidačné opatrenia, už podľa analytika začalo zlepšovať spotrebiteľskú náladu, čo by sa mohlo premietnuť do vyššej spotreby domácností.

Výhľad na budúci rok však nie je jednoznačný. Analytici vidia viacero faktorov, ktoré by mohli ekonomiku podporiť. Patrí medzi ne rozbiehanie nových investícií v automobilovom priemysle, nábeh výroby nových elektrických modelov a prípadné zvýšenie dopytu po elektromobiloch a hybridoch v Nemecku. Pozitívny impulz môže priniesť aj postupný nábeh štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce, ktorý sa v októbri zapojil do siete, či začiatok testovacej výroby v závode Volvo na východe Slovenska. Významnejšie sa však tieto investície môžu prejaviť až v roku 2027. Ich prínos navyše môže tlmiť silnejúca čínska konkurencia v automobilovom sektore.

Určitú podporu môže priniesť aj nemecká fiškálna expanzia, ktorá by mohla zvýšiť počet zákaziek pre slovenských dodávateľov. Na druhej strane konflikt na Blízkom východe a s ním spojené vyššie ceny energetických komodít môžu brzdiť oživenie európskej ekonomiky aj zahraničný dopyt po slovenskom exporte. Dražšie energie zároveň zvyšujú inflačné riziká a môžu viesť k opätovnému sprísňovaniu menových podmienok, čo by následne obmedzilo spotrebu a investície.

Analytik VÚB banky Michal Lehuta vidí priestor na zrýchlenie rastu v budúcom roku aj vďaka novým investíciám v automobilovom sektore a expanzívnejšej rozpočtovej politike. Schválený rozpočet na rok 2027 počíta so zvýšením deficitu verejných financií zo 4,4 na 4,9 percenta HDP. Viac peňazí v ekonomike môže krátkodobo podporiť dopyt, no zároveň zhoršuje výhľad verejných financií na ďalšie obdobie. Podľa Lehutu tak vznikajú negatívne očakávania pre rok 2028, keď bude musieť nová vláda prijímať ďalšie reštriktívne opatrenia.

Podobné riziko zdôrazňuje aj Koršňák. Pozastavenie fiškálnej konsolidácie v predvolebnom roku 2027 môže ekonomike dočasne uľaviť, no zhoršený stav verejných financií zvýši tlak na ďalšie šetrenie po voľbách. Nová vlna konsolidácie by tak mohla opäť negatívne zasiahnuť ekonomický rast.

UniCredit Bank preto predbežne počíta s tým, že rast slovenskej ekonomiky v tomto roku dosiahne len 0,6 až 0,8 percenta namiesto pôvodne očakávaných 0,9 percenta. Analytici nevylučujú ani mierne zníženie odhadu na budúci rok, keď zatiaľ predpokladajú rast na úrovni 1,5 percenta. Konečnejšiu prognózu chcú upraviť až po zverejnení podrobnejších údajov o štruktúre HDP začiatkom decembra.