Kočovanie poslancov v parlamente, parlamentné voľby na sloganoch „Dosť bolo Fica“, alebo „Dosť bolo Matoviča“

To všetko vnáša do rozhodovania parlamentu neistotu pri schvaľovaní zákonov, ktorých prijatie spravovanie štátu potrebuje.

V čase kedy sa tvorila Ústava SR a založil sa v nej systém demokracie postavený na politických stranách, nikoho ani nenapadlo, že do parlamentu sa môžu dostať virtuálne strany, ktoré budú mať iba štyroch členov alebo, že nebudú mať program, k plneniu ktorého by členovia strany boli zaviazaní. Tiež, že na zvolenie budú stačiť slogany „Dosť bolo Fica, alebo „Dosť bolo Matoviča“.

V takejto situácii, na začiatku riešenia súčasných systémových problémov, by sa mala nájsť pre budúce volebné obdobie zhoda medzi politickými stranami, aby sa zaviedol imperatívny mandát. To znamená, aby poslanec, ktorý odíde z poslaneckého klubu strany, za ktorú bol zvolený do parlamentu, automaticky stratil svoje poslanecké miesto. Na takéto riešenie treba ústavnú väčšinu, ale keby to iniciovali najsilnejšie politické strany SMER-SDS a PS, tak by schválenie nemalo byť problémom. Ostatné strany, ktoré boli poškodené odchodmi poslancov, by sa určite pridali.

Aby uplatňovanie imperatívneho mandátu bolo seriózne a pomohlo celkovo stabilizovať spravovanie štátu, musia politické strany s dostatočným predstihom zverejniť svoje volebné programy. Pre plnenie, sa ich kandidáti na poslancov, musia zaviazať.

Tu so svojou úlohou nastupujú masovokomunikačné prostriedky.

Treba skončiť s terajším systémom, pri ktorom na ekonomickú problematiku chodia diskutovať právnici, na právnické ekonómovia, na bezpečnostné umelci. Predsedovia strán bez ohľadu na to, aké majú vzdelanie a prax, tak ako vševedkovia, na čokoľvek. Keďže účastníkom chýbajú odborné a vecné argumenty, tak sa to skĺzne iba na klebety a invektívy.

Začať treba ihneď a verejnoprávna STVR by to mala mať prikázané. Do politických diskusií musí z politických strán pozívať iba ich garantov za príslušné rezorty. To by donútilo politické strany a mali pripravené svoje programy riešenia a do diskusií posielali iba odborne zdatných ľudí, ktorí ich dokážu obhájiť.

Na začiatku budovania demokracie sa sľubovalo, že masovokomunikačné prostriedky budú strážcami demokracie. Stav je však taký, že v honbe za ziskom tie od toho upustili a zmenili sa na bulvár, ktorý senzáciami chce iba prilákať divákov, resp. poslucháčov.

Verejnoprávna STVR, ktorá nie je odkázaná na príjem z reklamy a ktorú financuje štát, by splnenie navrhovaného riešenia malo byť súčasťou schválenia jej rozpočtu. Predsa keď ju štát platí, tak by mala ľudí vzdelávať a tak informovať, aby vo voľbách sa vedeli kvalifikovane rozhodovať. To je v nastávajúcom období najdôležitejšia úloha verejnoprávneho média. Na zábavu je dosť iných televíznych a rozhlasových staníc.

Zároveň by takýmto prístupom STVR nastavila latku aj pre ostatné televízne a rozhlasové stanice.

Ak mainstreamové médiá to neurobia, tak celú aktivitu musia prevziať alternatívne média, tak ako to bolo pri minulých voľbách.