Bratislava 23. februára 2023 (HSP/Foto: Screenshot)
Eduard Chmelár pred časom napísal: “Dobrý moderátor je taký, ktorého politickú orientáciu neviete rozoznať a ktorý svojou zdvorilosťou a prívetivosťou dokáže dostať z respondenta viac ako keby si na ňom trénoval vlastné ego.” Odvtedy už ubehlo zopár týždňov a nič sa nezlepšilo, skôr naopak. Ľudia narodení pred rokom sedemdesiat si búchajú hlavu o stenu, keď diskusná relácia začína tým, že človek, ktorý minulý režim ani nezažil, ich začne poučovať o tom, čo si o ňom majú myslieť
V tento týždeň prebehla konferencia Media Freedom 2023, sami organizátori tvrdia, že nie je náhoda, že sa uskutočnila práve na výročie smrti Kuciaka a jeho priateľky. Konferencia sa stala súčasťou novinárskeho folklóru o tom, ako veľmi treba chrániť novinárov.
Niekto by mal urobiť konferenciu o tom, ako veľmi treba chrániť verejnosť pred novinármi. Pretože obsah tohto slova sa na Slovensku v posledných rokoch náramne zmenil. Niekedy má človek z ich práce pocit, že na slovenskej politickej scéne vznikol nový politický subjekt, nikým nevolený, financovaný z ťažko identifikovateľných zdrojov a nespútaný legislatívou pre politické strany.
Najmä tí z mladšej generácie sa doslova predbiehajú v tom, ako veľmi aktivistický výkon podali. Dobrá práca novinára je pritom ako dobrá práca typografa. Ak je odvedená profesionálne a zodpovedne, čitateľ, divák si ani neuvedomí, že podobná profesia existuje. Text sa dobre číta, čitateľ sa pri konzumácii faktov nepotkýňa o názory, ktoré mu niekto vnucuje.
Obšírny, ale veľmi dobrý komentár k tejto téme napísal Karol Farkašovský. Má dostatok skúseností, aby o veci hovoril zasvätene. Komentár nazval Nielen Sloboda médií, ale aj Zodpovednosť médií je súčasť Demokracie. Zdanlivo neadekvátne veľké písmená uprostred vety pri čítaní jeho textu dávajú zmysel.
Farkašovský píše: “Novinárov najskôr vychovajme a potom ochraňujme. Nie naopak. Túto logiku si akosi nevšimli účastníci konferencie Media Freedom 2023 o dôležitosti slobody médií v demokratickej spoločnosti. Človek by sa aj potešil, keby mu z tej slovenskej mediálnej reality neprišlo do plaču. Najmä v kontexte ozajstnej slobody, ktorá neznamená, že novinár môže všetko. Veď sa len pozrime na tie naše nedeľné televízne diskusie. Máte pocit, že novinárom chýba sloboda?” Všíma si, že Podaktorí moderátori sú doslova odtrhnutí z reťaze. Oni nemoderujú, ale ovplyvňujú. Divákov manipulujú svojimi komentármi, ktoré sú iba subjektívnymi a emocionálnymi výtvormi novinárov, ktorí si zmýlili svoje poslanie. “Neuvedomujú si, že bohorovné komentáre pri ich mladom veku vyznievajú nedôveryhodne a smiešne. A smiešne sú aj televízie, ktoré im toto umožňujú a tolerujú.” Farkašovský zaiste naráža najmä na televíziu Ta3, ktorá čoraz viac uhýba svojmu zámeru byť spravodajskou.
“Chápem, že mladý novinár má šteklivé nutkanie a ambície – byť zaujímavý,” píše Farkašovský. “Lenže, ani najvyššie ambície nenahradia osobnostnú zrelosť a dôveryhodnosť. Ony sa dajú iba postupne nadobúdať vekom, prácou a skúsenosťami. Práve tento rozpor je príčinou častej kritiky a výhrad verejnosti voči novinárom. Podotýkam nie všetkým. A mať výhrady k práci aj novinárov – je úplne normálne. Každý robíme v práci aj chyby. Lenže práca novinára, ktorou oslovuje širokú verejnosť, je pochopiteľne pod väčším drobnohľadom.” Podľa neho sloboda sama o sebe neurobí z nikoho dobrého novinára.
Pri realistickom pohľade na úroveň slovenských médií a žurnalistiky poľahky zistíte, že problémom nie je ochrana novinárov, ale ich výchova. “Novinár sa nestane dobrým novinárom vďaka ústavnej ochrane ani vďaka akejkoľvek garantovanej slobode,” komentuje Farkašovský. So znalosťou veci. S otázkou zodpovednosti sa obracia aj na majiteľov mediálnych domov: “A dobre by bolo popýtať sa na túto slobodu najmä majiteľov médií. Mnohí si z médií vyrobili politický nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky. A pritom zneužívajú aj zásadových novinárov. Začať možno u G. Sorosa, alebo u majiteľov slovenských mainstreamových médií. Až keď budú žurnalisti dobre vybavení po profesionálnej, etickej, morálnej i osobnostnej stránke, potom dokážu svoju prácu robiť objektívne, nezávisle, nestranne. Potom budú dostatočne odolní voči verejnej kritike, tlaku zamestnávateľov. Budú dostatočne slobodní aj bez konferencií, kde im politici nadbiehajú rečami o slobode a ochrane.”
Posledný odstavec Farkašovského komentára vyznieva v kontexte predchádzajúcich viet na Slovensku dosť bezútešne: “Najskôr ich treba naučiť, že sloboda neznamená právo robiť si a písať čo sa mi zachce. Sloboda novinára je úzko spojená s osobnou zodpovednosťou a má svoje jasné – etické, profesionálne a ľudské mantinely.” Trend je totiž práve teraz úplne opačný. Novinári si privlastňujú právo byť morálnymi mentormi, politickými rozhodcami, ba niekedy aj sudcami a arbitrami jedinej nespochybniteľnej pravdy. Všimli ste si, že by sa niektorý z tých aktivistov postavil za Assangea?