Skutočné reformy podľa Remišovej možno robiť aj bez veľkého balíka peňazí

Bratislava 13. októbra 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann, SITA/Alexandra Čunderlíková)

Skutočné reformy sa dajú robiť aj bez veľkého balíka peňazí. V súvislosti s návrhom rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky si to myslí vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí)

„Keď chcete reformovať systém, nastavovať dobré pravidlá tak, aby z toho mali úžitok aj ďalšie vlády a generácie, dá sa to robiť aj bez stámiliónov na účte,“ povedala v stredu podpredsedníčka vlády na stretnutí s médiami.

Reklama

V ich rezorte sa podľa vicepremiérky snažia šetriť a v tomto roku ušetrili len v informatizácii 72 mil. eur profesionálnym, bezkorupčným riadením. Ako príklad uviedla tvrdé rokovania s dodávateľmi.

„Už boli vysúťažené ceny. Podpisujeme dodatky nie na to, aby sa ceny zvyšovali, ale aby sme ich znižovali. Ušetrili sme milióny,“ uviedla Remišová.

Reklama

Dátové centrum presťahovali zo súkromných priestorov do štátnych, zredukovali tiež neefektívne náklady pri projektoch.

Výdavky ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v budúcom roku by podľa pracovného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 mali dosiahnuť 791,6 mil. eur. Z toho prostriedky z rozpočtu Európskej únie by mali predstavovať 513,7 mil. eur a z Plánu obnovy a odolnosti 66,3 mil. eur. Rezort investícií by bez európskych zdrojov mal mať k dispozícii 211,6 mil. eur, z toho na spolufinancovanie prostriedkov EÚ takmer 121 mil. eur.

Čerpanie financií z prostriedkov Európskej únie sa zjednoduší

Zjednodušenie a zefektívnenie procesu čerpania finančných prostriedkov z Európskej únie (EÚ) je opäť o niečo bližšie. Po stretnutí s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, Združenia samosprávnych krajov SK8 a Únie miest Slovenska to povedala ministerka Veronika Remišová (Za ľudí). V tlačovej správe o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR)

Ministerstvo podľa Remišovej vytvára nebyrokratický, transparentný a zrozumiteľný systém pre investície v programovom období 2021 až 2027.

„Sme si vedomí, že podpora z fondov EÚ v územiach je nevyhnutná pre ich rozvoj. Zároveň vnímame aj celonárodné výzvy, akými sú napríklad zníženie emisií, zlepšenie dopravnej infraštruktúry, podpora vedy, výskumu, inovácií a ďalších. Návrhy Partnerskej dohody a Operačného programu Slovensko považujem za zdravo vyvážené,“ povedala ministerka.

Dodala, že všetky prostriedky, teda nielen tie, o ktorých sa bude rozhodovať v území, ale aj tie, o ktorých rozhodnú orgány štátnej správy, prispejú k rozvoju v jednotlivých samosprávach.

Ministerka konštatuje, že Slovensko zaostáva za vyspelými krajinami EÚ najmä v oblasti dopravnej a miestnej infraštruktúry. Podporiť je podľa nej potrebné dobudovanie kanalizácií či vodovodov na slovenskom vidieku. Remišová poukazuje aj na envirozáťaže a cesty v katastrofálnom stave, ktoré brzdia rozvoj v iných oblastiach.

„Som však presvedčená, že zabezpečením týchto základných potrieb a vyrovnaním investičného dlhu z minulosti urobí Slovensko výrazný krok medzi najvyspelejšie krajiny EÚ,“ povedala.

Slovensko bude môcť vďaka svojmu členstvu v EÚ na svoj rozvoj a zvyšovanie životnej úrovne použiť v programovom období 2021 – 2027 približne 12,8 miliardy eur. Podpora bude financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Najväčší objem zdrojov (približne 34 percent) Slovensko vyčlení na aktivity v oblasti energetickej efektívnosti, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, obnovu verejných budov, životného prostredia, kam patrí adaptácia na zmenu klímy, vodozádržné opatrenia, vodovody a kanalizácia, rozvoj verejnej dopravy, cyklotrasy či intermodálne dopravné terminály.

Remišová očakáva, že v Integrovanom regionálnom operačnom programe bude vyčerpané všetky peniaze

V Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP) na roky 2014 až 2020 by mali byť vyčerpané všetky peniaze do konca roka 2023. Dovtedy je ešte možné využiť európske prostriedky v uvedenom sedemročnom programovom období. Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) to predpokladá napriek tomu, že využívanie zdrojov Európskej únie v spomínanom programe k 30. septembru dosiahlo takmer 635 mil. eur, čo je 33,5 % zo zvýšenej alokovanej sumy 1,895 mld. eur

Podľa úrovne čerpania európskych peňazí je IROP spomedzi jedenástich programov na deviatom mieste, riadiacim orgánom tohto programu je práve Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

„Môžem hovoriť za operačný program, ktorý máme u nás na ministerstve, je to Integrovaný regionálny operačný program. Napriek tomu, že sme ho zdedili v katastrofálnom stave a zavádzali sme zjednodušenia až na úroveň vykazovania, dovolím si povedať, že vyčerpáme všetko do posledného eura,“ tvrdí Remišová.

Koncom marca 2020, odkedy vládne súčasná koalícia, bolo v tomto programe z rozpočtu EÚ vyčerpaných vyše 383 mil. eur, teda 22,55 % prostriedkov. Alokácia európskych zdrojov v IROP-e mala vtedy objem zhruba 1,7 mld. eur. Podľa miery čerpania bol vtedy program na ôsmom mieste. Za rok a pol terajšej vládnej koalície využívanie europeňazí v IROP-e vzrástlo o 251,5 mil. eur, miera takmer o 11 percentuálnych bodov, program podľa úrovne čerpania klesol o jedno miesto.

V prípade ostatných rezortov je podľa vicepremiérky potrebné kolektívne úsilie všetkých pre vyčerpanie zvyšných zdrojov EÚ v ostatných programoch v programovom období 2014 až 2020. Preto upozornila na rizikové veľké projekty, kde hrozí nevyčerpanie európskych prostriedkov načas. Ako príklad opäť uviedla projekt predĺženia električkovej trate v bratislavskej Petržalke.

„Keďže sú to veľké projekty, viažu veľkú časť finančných prostriedkov, musia byť vyčerpané, resp. rozhodnutie musí padnúť teraz. Keď sa uvoľní v roku 2023 zrazu sto miliónov, lebo sa nevyčerpajú, nestihnú, tak už nič neurobíte,“ upozornila Remišová.

Pri projektoch je podľa vicepremiérky vždy riziko pochybení, práve preto procesy musia byť nastavené správne, riadne a s dobrou kontrolou.