Škripek otvorene o Istanbulskom dohovore: Téma násilia na ženách je zneužívaná na presadzovanie rodovej ideológie

Slovensko 1. decembra 2016 (HSP/Foto: HSP)

Europoslanec Branislav Škripek v rozhovore pre Hlavné správy vysvetlil, prečo nesúhlasí s prijatím kontroverzného Istanbulského dohovoru. Otvorene uviedol, že téma násilia na ženách je zneužívaná na presadenie rodovej ideológie.

Ozrejmil tiež, či by došlo k poškodeniu imidžu Slovenska, ak by sme Istanbulský dohovor neratifikovali.

Istanbulský dohovor (ID) je aktuálne v európskom parlamente horúcou témou. Prečo je tomu tak?

Európsky parlament rieši viacero tém a oblastí. Nie je to jediná horúca téma. Zaoberáme sa problematikou utečencov, bol som aj na monitoringu utečeneckých táborov v Libanone a v Jordánsku. Riešime tiež rozpočet a ďalšie oblasti.

Vy ste kritikom Istanbulského dohovoru, ktorý je o predchádzaní násilia voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Prečo?

V prvom rade hovorím, že odsudzujem akékoľvek násilie páchané nielen na ženách, ale aj deťoch, starých ľuďom, Rómoch a ďalších skupinách zraniteľných ľudí. ID však nepovažujem za nástroj, ktorý by pomohol týraným ženám v ich neľahkej situácii. Konkrétny príklad z praxe: Turecko tento dohovor ratifikovalo, (Slovensko zatiaľ nie), ale štatistiky ani po piatich rokoch nevykazujú pokles prípadov takéhoto násilia. Ba pred niekoľkými dňami, aj keď u nich ID platí, tam nemali problém predložiť legislatívny návrh, ktorý by legalizoval znásilnenie ženy, ak si ju násilník zobral za manželku. Až potom, ako začali protestovať aktivisti a  medzinárodné spoločenstvo, Turecko tento návrh stiahlo. Ale nebolo to preto, lebo u nich ratifikovali ID. Preto sa pýtam, akú váhu má tento Dohovor v Turecku?

Vy sám ste spoluautorom alternatívneho návrhu týkajúceho sa predchádzaniu násilia voči ženám. Aké odlišné riešenia tejto problematiky sa v ňom nachádzajú v porovnaní s Istanbulským dohovorom?

Išlo o alternatívny text Uznesenia, o ktorom sme hlasovali minulý týždeň v Európskom parlamente.  No prešiel ten pôvodný, ktorý porušuje základný princíp EÚ a to princíp subsidiarity, teda rešpekt k oblastiam, kde si štáty majú rozhodovať samé.  Jednoducho povedané, snaží sa zobrať ďalšie kompetencie členským štátom v jurisdikcii a v otázke formálneho ale aj neformálneho vzdelávania. Toto nemôžem a nebudem podporovať! Aj preto mnohé členské krajiny majú problém podporiť ID. Okrem toho tento Dohovor obsahuje aj gender terminológiu a  ideológiu. 14 členských štátov zatiaľ neratifikovalo Dohovor aj pre tieto dôvody. Prijaté uznesenie EP má vytvoriť tlak na tieto členské krajiny, aby ID prijali čo najskôr. Nešlo však o legislatívny návrh, teda uznesenie neznamená, že na Slovensku automaticky začne platiť ID.

Oboznámili ste už o vašom návrhu ďalších europoslancov? Aké boli ich reakcie?

Náš návrh, ktorého som bol spoluautor, šiel ako prvý a bol zamietnutý. Diskusia však bola veľmi burlivá. Mnohí europoslanci sú úplne za ratifikáciu ID a nechápu, že nie je dobrým princípom, keď v mene  boja za zastavenie násilia, sa poruší princíp subsidiarity a tak sa odignoruje vôľa členských štátov. Obávam sa, že takýmto konaním sa len nahráva extrémistickým skupinám v Európe.

Prečo na Slovensku chýba verejná diskusia o Istanbulskom dohovore? Podľa vás informujú o ňom médiá objektívne?

Otázka, prečo chýba verejná  diskusia by mala byť namierená skôr na ministerstvo spravodlivosti. Už pomaly tretí rok u nich ležia  pripomienky Fóra života a Fóra pre verejné otázky, kde sme pomenovali, prečo nemôžeme súhlasiť s ID. Je smutné, že ministerstvo toto ignoruje a vyhlásilo, že koncom roka bude otvorené na diskusiu formou medzirezortného pripomienkovania. Obávam sa, že to bude akurát medzi vianočnými sviatkami, alebo tesne pred nimi, aby verejnosť  a médiá boli “zamestnané” vianočnými sviatkami a nezaoberali sa ID.

Niektoré médiá o ID informujú objektívne, niektoré menej. Som však rád, že mnohé priniesli informácie aj z našej spoločnej tlačovej konferencie s mojimi kolegyňami Annou Verešovou a Erikou Jurinovou, kde sme upozorňovali na nebezpečenstvo ID.

Musí Slovensko prijať Istanbulský dohovor? Máme aktuálne dostatočne kvalitné zákony, ktoré chránia ženy voči násiliu?

Na Slovensku máme zákony, ktoré chránia nielen ženy, ale aj obete akéhokoľvek trestného činu! Mame aj veľmi aktívny tretí sektor, ako napr. občianske združenie Pomoc obetiam násilia. Naša legislatíva potrebuje určitú zmenu, ale na to nepotrebujeme Dohovor! Stačí, keď vládni poslanci schvália nové zákony, ktoré budú chrániť obete a nie páchateľov.

Aké zmeny by na Slovensku nastali, ak by sme v konečnom dôsledku ratifikovali Istanbulský dohovor v jeho aktuálnom znení?

ID by do našej legislatívy vniesol umelo vytvorené pojmy gendrovej ideológie, ktoré tu zatiaľ nemáme a rozhodne nám nechýbajú. Pojmy, ktoré sa navyše menia a rozširujú, ako napríklad stále rastúci počet genderových identít.  Ďalej rieši rodové vzdelávanie v centrách voľného času či v športových kluboch, teda aj v neformálnom vzdelávaní, kde by sa musel zmeniť obsah aj terminológia. Ďalším problematickým bodom je komisia tzv. “nezávislých odborníkov”, ktorá má dohliadať na fungovanie a dodržiavanie ID. Má však tak nejasné kompetencie, že môžu byť veľmi rýchlo zneužité. Áno, a toto sa všetko rieši pod rúškom boja proti násiliu na ženách! Dovolím si povedať, že táto téma, ako je násilie na ženách, je zneužívaná na presadzovanie rodovej ideológie.

Ovplyvnilo by neratifikovanie Istanbulského dohovoru imidž Slovenska v Európskej únii?

Musím kriticky povedať, že imidž našej krajiny je veľmi poškodený z úplne iných dôvodov. Ide o  korupciu a výroky našich vládnych predstaviteľov. Náš pán premiér býva v dome s nejasným financovaním, a prenajíma si byt od človeka podozrivého z machinácií. Kolegovia zo západných krajín nad tým len nechápavo krútia hlavou. Len pre samotné podozrenie musia premiéri a ministri krajín na západe opustiť svoje stoličky a sú vyšetrovaní! U nás sa však nič nedeje! Hanbím sa za vyjadrenie pána premiéra o novinároch a rovnako za jeho vyjadrenia v relácii Sobotné dialógy, kde povedal, že je na inej úrovni ako sú novinári a občania. Toto mi pripomína  strašne arogantný prístup bývalých komunistických papalášov! Novinári majú informovať o práci politikov a stavať im zrkadlo. A politici, ak sa spreneverili svoju poslaniu, by mali odstúpiť. A toto u nás nefunguje, čo nám v zahraničí nielen kazí meno ale hlavne to berie ľuďom dôveru voči politikom a aj samotnému štátu.