Šiesty deň cesty pápeža Leva XIV.: Rozlúčka s Argentínou a návrat do Peru

Po rozlúčke s rodnou krajinou pápeža Františka odcestoval do Peru, ktoré označil za svoju vlasť.

Vo väznici v Buenos Aires: Nový život je možný

Šiesty deň apoštolskej cesty sa začal návštevou Federálneho väzenského komplexu v Buenos Aires. Svätý Otec sa stretol s väzňami, vypočul si svedectvá Cristiana, Maximiliana a Reinalda a povzbudil ich, aby napriek vlastným zlyhaniam nestrácali nádej. S odkazom na svoju encykliku Magnifica humanitas hovoril o skúsenosti s vlastnými hranicami, utrpením a zlyhaním, ktorá môže človeku otvoriť cestu k vnútornej premene.

„Dúfam, že toto posolstvo, že nový život je možný, budeme môcť všetci, aj ja sám, niesť vo svojom srdci. To je nádej, ktorú potrebujeme.“

Pápež pripomenul, že väzenie je aj svedkom hlbokých zmien a obrátení, rastu, učenia sa a získavania nových remeselných zručností. Väzňov povzbudil, aby tento čas vnímali ako príležitosť zmieriť sa s Bohom a bez strachu sa opäť začleniť do vlastnej rodiny a spoločnosti. Prihovoril sa aj ich rodinám a povzbudil ich, aby sa za svojich blízkych modlili. Pracovníkov väzenskej služby a dobrovoľníkov povzbudil, aby podporovali nápravu a opätovné začlenenie ľudí do spoločenstva, a poďakoval aj kaplánom.

Verejné autority a celú argentínsku spoločnosť vyzval chrániť mladých ľudí, aby nepadli do zhubných sietí kriminality, a vychovávať ich k pravým hodnotám.

V Lujáne: Zmierenie, Božie slovo, spoločenstvo a misia

Posledný deň v Argentíne pokračoval slávnostnou svätou omšou pri Bazilike Panny Márie z Lujánu, na ktorej sa zúčastnilo viac než dva milióny veriacich. V národnej mariánskej svätyni pápež vyzdvihol pohostinnosť a solidaritu argentínskeho ľudu, ktorý otvára dvere každému a delí sa o svoj chlieb i hudbu.

Spomenul si aj na pápeža Františka, ktorý Pannu Máriu z Lujánu, „malú snedú patrónku“, vždy nosil v srdci, a pripomenul, že si za svoj hrob vybral miesto tak blízko pri Panne Márii.

V homílii predstavil štyri kroky kresťanskej cesty, ktoré veriaci prežívajú pri každom slávení Eucharistie: zmierenie, osvietenie Božím slovom, spoločenstvo a vyslanie na misiu. Prítomných povzbudil, aby sa nebáli, lebo Boh je s nimi, a aby nestrácali nádej.

„Potrebujeme sa zmieriť aj so svojimi dejinami a so svojou súčasnosťou, aby sme vytvárali novú budúcnosť, v ktorej bude mať posledné slovo láska.“

Svätý Otec spomenul choroby, chudobu, nedostatok práce, diskrimináciu, rozdelenie rodín či iné ťažkosti, ktoré mnohí prežívajú. Zdôraznil, že Mária pod krížom sa pripája k eucharistickej obete a sprevádza veriacich na tejto ceste.

Na skúsenosti emauzských učeníkov ukázal, že Božie slovo je lampou pre naše kroky a svetlom na našej ceste. Kristus podľa jeho slov pozýva k svojmu stolu všetkých, osobitne tých najnúdznejších: chudobných a hladných, migrantov, chorých a väzňov. Spoločenstvo s ním nevedie k úniku pred vlastnou zodpovednosťou, ale k aktívnej účasti na spoločnom živote a k veľkodušnému deleniu sa.

Pri poslednom kroku, misii, zaznela výzva: „Choďte a evanjelizujte, ohlasujte radosť evanjelia slovami a dobrými skutkami.“ Túto časť uzavrel slovami: „Argentína, vstaň a kráčaj!“ Homíliu ukončil modlitbou, v ktorej poprosil Pannu Máriu, aby viedla a sprevádzala argentínsky ľud na jeho ceste.

Rozlúčka s Argentínou: Cítil som sa ako doma

Na záver eucharistického slávenia sa pápež rozlúčil s Argentínou. Poďakoval argentínskemu ľudu za prijatie, ako aj predstaviteľom štátu a Cirkvi, organizátorom, dobrovoľníkom, rodinám a všetkým, ktorí sa zúčastnili na jednotlivých stretnutiach alebo ich sledovali prostredníctvom médií.

Pripomenul príbeh sošky Panny Márie z Lujánu, ktorá podľa tradície putovala na voze, no v Lujáne už nechcela pokračovať v ceste. „Zostala navždy medzi vami,“ povedal. Petrov nástupca však dnes musí pokračovať vo svojom poslaní na iných miestach, tam, kam ho Pán posiela. Pápež zároveň uistil Argentínčanov, že ich všetkých nosí vo svojom srdci.

„Ďakujem, že ste ma prijali s takou láskou. Cítil som sa ako doma.“

Napokon veriacich povzbudil, aby zostali zjednotení v Kristovi, modlili sa jedni za druhých a zverovali sa pod materinskú ochranu Panny Márie z Lujánu.

V Peru: Vraciam sa aj do svojej vlasti

Po skončení návštevy Argentíny odcestoval pápež Lev XIV. do Peru, tretej a poslednej krajiny svojej apoštolskej cesty. V hlavnom meste Lime sa vo Veľkom národnom divadle stretol s predstaviteľmi verejnej moci, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru.

Príhovor mal veľmi osobný charakter. Pápež pripomenul, že celé roky zdieľal život obyvateľov Peru, počúval ich starosti a učil sa z ich viery, a to ešte predtým, ako mu Pán zveril diecézu Chiclayo. Peruánske občianstvo, ktoré získal v roku 2015, podľa jeho slov vyjadrilo puto, ktoré tento ľud už dávno predtým postupne vtkával do jeho života.

„Preto vám s hlbokou vďačnosťou môžem povedať, že sa vraciam aj do svojej vlasti.“

Svätý Otec pripomenul tisícročné dejiny Peru, formované národmi rozličných jazykov a tradícií, i hlboké korene, ktoré tu zapustila kresťanská viera. Spomenul aj svätú Ruženu Limskú, prvý kvet svätosti Latinskej Ameriky, do ktorej studne celé generácie Peruáncov vkladali svoje prosby.

S odkazom na pápeža Františka pripomenul, že politika je vznešeným povolaním a jednou z najcennejších podôb dobročinnej lásky, pretože sa snaží o spoločné dobro. Predstaviteľov štátu vyzval, aby pestovali čestnosť, bezúhonnosť a ochotu stretávať sa. Zdôraznil, že za verejnými rozhodnutiami sú konkrétne tváre, ktoré čakajú na odpovede, od ktorých vo veľkej miere závisí ich pokojný život.

„Verejné rozhodnutia sa týkajú aj tých, ktorí žijú ďaleko od miest, kde sa prijímajú. Táto vzdialenosť by sa však nikdy nemala zmeniť na zabudnutie.“

Pápež sa dotkol aj bezpečnosti rodín, dôstojnej práce, dostupnosti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a využívania prírodných zdrojov. Myslel na starších ľudí, na osoby so zdravotným postihnutím, na tých, ktorí trpia osamelosťou, ale aj na tých, ktorí venujú svoje sily starostlivosti o druhých a sami potrebujú niekoho, kto sa postará o nich. Mladým ľuďom treba podľa neho pomôcť, aby mohli rozvíjať svoje talenty a veľkodušne ich dávať do služby druhým.

Pripomenul, že vojny a napätia si vyžadujú trpezlivú diplomaciu, ktorá udržiava otvorený dialóg. Hovoril tiež o umelej inteligencii, ktorá rozširuje možnosti nových technológií a mení spôsob, akým pracujeme a vytvárame vzájomné vzťahy. Cirkev podľa jeho slov chce aj naďalej ohlasovať evanjelium, sprevádzať trpiacich a slúžiť dôstojnosti každého človeka, aj prostredníctvom vzdelávacích a charitatívnych diel.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk