Homília pápeža Leva XIV. v Córdobe: Všetci sme povolaní k svätosti

Mesto na planine Pampa pod pohorím Sierra Pampeas, ktorého vrcholy presahujú 6 tisíc metrov, Svätý Otec označil za mesto svätých a svoju homíliu venoval mnohým príkladom hrdinského života podľa evanjelia, ktoré táto krajina dala svetu. „Len ten, kto spoznal priateľstvo s Ježišom Kristom, je schopný prijať apoštolskú úlohu.“

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Svätá omša za posvätenie argentínskeho ľudu
Córdoba, priestranstvo Vojenskej leteckej školy
Utorok 10. novembra 2026

Drahí bratia a sestry,

Petrovo vyznanie, ktoré v priebehu dejín zaznieva v jeho nástupcoch, nám odhaľuje tajomstvo Boha zjaveného v Kristovi pre našu spásu. Je to posolstvo spásy, ktoré zostáva stále aktuálne a ktoré je podopreté príhovorom mnohých našich bratov a sestier vo viere, ktorí nás sprevádzajú z neba. Nie náhodou priniesla zem, ktorá nás dnes prijíma, bohaté ovocie svätosti. Príklad tých, ktorí nás na tejto ceste predišli, nás neprestáva oslovovať a pozýva nás žiť tak, ako žili oni, a darovať svoj život, tak ako to pre nás urobil Kristus a ako ho oni dokázali dokonale nasledovať.

Mesto Córdoba, prirodzený dedič prvého biskupského sídla zriadeného v Argentíne, bolo zemou svätých. Jeho kláštormi a kostolmi, ulicami a nemocnicami prechádzali muži a ženy, ktorí sa zamilovali do Ježiša a darovali svoj život pre evanjelium. V Argentíne žili muži a ženy – ako farár Brochero a Mama Antula, aby sme uviedli aspoň dva príklady –, ktorých Pán povolal a poslal na misiu, hoci si sami ani neuvedomovali, akým mimoriadnym sa ich evanjelizačné dielo stane; veď všetci kresťania sme len obyčajní sluhovia a nemáme robiť nič iné, iba plniť svoju povinnosť (porov. Lk 17, 10).

Plniť poslanie, ktoré Pán zveruje každému z nás, je teda radostnou povinnosťou. Áno, drahí bratia a sestry, všetci sme povolaní k svätosti. Práve v tom spočíva naša úloha na zemi: dosiahnuť dokonalé zjednotenie s Bohom. Toto povolanie má navyše vždy misijný charakter: žiada od nás, aby sme druhým umožnili spoznať krásu, ktorú sme my sami objavili v Kristovi (contemplata aliis tradere). Ako kresťania máme učiť všetko, „čo zodpovedá zdravému učeniu“ (Tít 2, 1). V tejto súvislosti si teraz osvojujem aj povzbudenie svätého Leva Veľkého, ktorého liturgickú spomienku dnes slávime a pod ktorého ochranu sa zverujem: „Kresťan, poznaj svoju dôstojnosť, a keďže si dostal účasť na Božej prirodzenosti, nevracaj sa nízkymi skutkami k starému potupnému životu. Pamätaj, akej hlavy a akého tela si údom. Spomeň si, že si bol vytrhnutý z moci temnôt a prenesený do Božieho svetla a kráľovstva“ (Prvá reč na Narodenie Pána, PL 54, 192 – 193).

Niet lepšieho spôsobu, ako učiť, než dávať príklad vlastným životom, pretože „svet od nás očakáva životné nasadenie a svedectvo modlitby“ (sv. Ján Pavol II., Homília pri svätej omši pre zasvätené osoby a pastoračných pracovníkov, štadión Vélez Sarsfield v Buenos Aires, 10. apríla 1987, 8). Vyžaduje si to úplné a neochvejné priľnutie k Ježišovi Kristovi. Také je svedectvo svätých a práve ono nám umožňuje žiť v nádeji aj uprostred ťažkostí.

Dnes chceme z Córdoby, geografického stredu krajiny, poďakovať Bohu za mnohoraké ovocie svätosti ľudí, ktorých Pán poslal na túto argentínsku zem. Niektorí sa tu narodili, iní tu prežili veľkú časť svojho života. Tak ako pohoria v okolí Córdoby vynikajú krásou a harmonickou rozmanitosťou tvarov a farebných odtieňov, aj tunajší svätí a blahoslavení sa vyznačujú rozličnými charizmami a poslaniami, ktoré prijali. Spoločne vytvárajú mnohohlasný obraz všeobecného povolania k svätosti, vlastného každému pokrstenému, teda povolania pripodobniť sa Kristovi. V tvárach týchto svätých s argentínskym prízvukom vyniká jednota medzi zanietením pre evanjelium a úsilím budovať bratskú a solidárnu vlasť. Každý z nich dokázal prijať výzvy svojej doby a premeniť ich na príležitosti ohlasovať radostnú zvesť. Nerobili to abstraktne, ale formovali svoj vlastný život, až sa stali dôveryhodnými a účinnými svedkami Kristovej lásky.

S vďačnosťou si predovšetkým pripomeňme svätého Josého Gabriela del Rosario Brochera. Tento kňaz bol skutočne zamilovaný do Pána a v modlitbe dokázal nachádzať silu pre svoj život. Duchovné cvičenia svätého Ignáca z Loyoly navždy zmenili jeho život, formovali ho na Kristov obraz a uskutočnili v ňom to, čo sme sa modlili v responzóriovom žalme: „Spoľahni sa na Pána a dobre rob“ (Ž 37, 3). Len ten, kto spoznal priateľstvo s Ježišom Kristom, sa môže podujať na takúto apoštolskú činnosť. Len ten, kto vie, že ho Pán miluje, môže šíriť jeho kráľovstvo lásky a spravodlivosti a vynaložiť všetky svoje sily na ohlasovanie evanjelia bez iných zbraní, než sú kríž a svätý ruženec.

Rovnako očarená ignaciánskou spiritualitou bola María Antonia de Paz y Figueroa, ktorá dokázala spojiť kontempláciu a pomoc blížnemu. Uvedomovala si, že najväčším skutkom lásky voči druhému človeku je priviesť ho bližšie k Bohu. Ako pripomenul môj ctihodný predchodca František, chudobní potrebujú Boha a ľudí, ktorí svojím životom vyjadrujú silu kresťanskej lásky (porov. Posolstvo na 3. svetový deň chudobných, 13. júna 2019, 8). Vedená tým istým vnuknutím Mama Antula neúnavne putovala týmito krajmi, aby mnohým ukázala cestu do neba. Jej hlavnou zásadou totiž bolo ísť tam, kde Boha ešte nepoznali, aby ho tam umožnila spoznať.

Dvaja svätí, dva príklady, dva spôsoby stotožnenia sa s Kristom, ktoré on sám vzbudil v tomto kraji, z ktorého mu dnes vzdávame chválu.

Spolu s nimi ďakujeme Bohu aj za mučeníkov, ktorí vyznali svoju vieru až po darovanie vlastného života, ako svätý Héctor Valdivielso Sáez a blahoslavení, ktorí podstúpili mučenícku smrť počas španielskej občianskej vojny a v argentínskych provinciách La Rioja a Salta.

Ďakujeme Pánovi za dary, ktorými obohatil Cirkev, keď v nej vzbudil pastierov podľa svojho srdca, ako boli blahoslavení brat Mamerto Esquiú a kardinál Eduardo Pironio.

Osobitnú vďačnosť vyjadrujeme zasvätenému životu: zakladateľkám rehoľných kongregácií, ako boli svätá Nazaria Ignacia a blahoslavené María del Tránsito Cabanillas, Catalina de María Rodríguez, i mnohým ďalším rehoľným sestrám, ktoré sa s horlivou láskou venovali výchove detí a starostlivosti o chorých, ako blahoslavené María Ludovica de Angelis a Crescencia Pérez.

Verný Boží ľud sa raduje aj z laikov, ktorí prijali ohlasované evanjelium a naplno žili svoje krstné povolanie tým, že milovali Boha a blížneho v jednoduchosti každodenného života, ako svätý Artémides Zatti a blahoslavení Ceferino Namuncurá a Laura Vicuña.

Drahí bratia, sestry, všetci títo svätí a blahoslavení už splnili svoje poslanie na zemi. Dnes je na nás, aby sme išli po žiarivej ceste svätosti, ktorú nám zanechali ako dedičstvo. Slávime túto svätú omšu za posvätenie argentínskeho ľudu, za posvätenie vás všetkých. Otvorte svoje srdcia a s Božou milosťou choďte a buďte svätí (porov. 1 Sol 4, 3): v škole i na námestí, v rodine, medzi priateľmi, na vidieku i v meste, na farme i v kancelárii! Choďte a prinášajte evanjelium!

Pri tomto slávení nás sprevádza socha chudobného Krista, ktorú dal vyrezať sám farár Brochero, keď ležal chorý na lôžku, a v ktorej tvári sú umelecky stvárnené črty tohto ľudu. Nechajme sa osloviť jeho pohľadom a v tieni jeho kríža nájdeme spásu a život, cestu k vlastnému posväteniu. Na príhovor svätého Leva Veľkého prosím Boha, aby nás naďalej žehnal a dal nám milosť vždy vyznávať: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16, 16).

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk