„Dieťa hovorí o tom, ako sa cíti zle vo svojom tele?“ Pobúrená diváčka píše otvorený list Markíze, zdieľajú ho mnohí rodičia

Diváčka prostredníctvom Facebooku informovala, že poslala Markíze veľmi rozhorčený list po tom ako si pozrela časť seriálu Pán profesor. „Ani by som to nedopozerala, ale téma ma takmer pribila k sedačke a ako v tranze som civela na obrazovku, neveriac, že naozaj vidím čo vidím,“ komentuje Švarcová Baková.

Prečítajte si jej zaujímavý list v plnom znení:

„Vážené vedenie televízie Markíza, obraciam sa na vás s mimoriadnym rozhorčením a zásadným nesúhlasom s obsahom epizódy seriálu Pán profesor, odvysielanej v nedeľu 8. novembra 2026.

To, čo ste v tejto epizóde predložili divákom, považujem za mimoriadne nezodpovedné a znepokojujúce, predovšetkým vzhľadom na to, že televízny obsah sledujú aj deti a dospievajúci, ktorí ešte len formujú svoju osobnosť, sebavnímanie a vzťah k vlastnému telu.

Dejová línia sa venuje primánke Saške, ktorá sa nerada oblieka do dievčenských šiat, uprednostňuje basketbal pred roztlieskavaním a viac inklinuje k aktivitám, ktoré sa stereotypne označujú za chlapčenské. Namiesto toho, aby tvorcovia ukázali, že každé dievča môže mať vlastné záujmy, temperament, spôsob obliekania, posúvajú príbeh do roviny pochybností o vlastnom pohlaví a rodovej identite.

A čo je ešte zarážajúcejšie, dospelé postavy v seriáli – od rodičov až po učiteľa – tento proces nielen rešpektujú, ale aktívne podporujú. Pán profesor dokonca dievča smeruje k predstave, že by si malo zvoliť chlapčenské meno a vystupovať ako chlapec.

Vyvrcholením celej epizódy je verejný coming out pred spolužiakmi a učiteľským zborom, v ktorom dieťa vo veku približne 10 – 11 rokov hovorí o tom, ako sa cíti zle vo svojom tele.

Naozaj považujete za primerané predkladať takéto témy deťom týmto spôsobom? Naozaj si uvedomujete dosah, aký môže mať takáto dramatizácia na detského diváka?

Chcem zdôrazniť jednu zásadnú vec: dievča nemusí byť chlapcom preto, že sa nerado oblieka do sukní, hrá basketbal, lezie po stromoch alebo neobľubuje ružovú farbu.

Aj ja som mala desať rokov. Šaty alebo sukne som nosila len na slávnostné príležitosti. Inak som mala na sebe len nohavice, pretože som bola športový typ. Neustále som niekde liezla a namiesto baletu som strieľala zo vzduchovky a trénovala s protichemickou maskou po školskom dvore. Bavili ma aktivity, ktoré sa vtedy považovali za typicky chlapčenské. Nikdy mi však nenapadlo, že preto nie som dievča.

A viete prečo? Pretože som mala možnosť byť sama sebou. Nemusela som meniť svoje meno, spochybňovať svoje pohlavie ani hľadať vysvetlenie svojej osobnosti.

Práve toto považujem za jeden z najnebezpečnejších odkazov vašej epizódy. Dieťa, ktoré je možno iba temperamentné, športovo založené, nekonvenčné alebo jednoducho iné, dostáva prostredníctvom príbehu impulz uvažovať o tom, či je vôbec tým, kým biologicky je.

Prečo namiesto prijatia individuality dieťaťa podsúvate otázku jeho rodovej identity?

Ako pedagogička, ktorá denne pracuje s deťmi, veľmi dobre viem, že deti v tomto veku potrebujú predovšetkým bezpečné prostredie, prijatie, podporu, zdravé sebavedomie a priestor objavovať svoje schopnosti a záujmy. Potrebujú dospelých, ktorí im pomôžu zvládať neistotu, nie dospelých, ktorí im prostredníctvom televízneho príbehu ponúkajú ďalšie dôvody na pochybnosti.

Zjednodušená seriálová zápletka, v ktorej sa z obyčajnej odlišnosti stáva otázka rodovej identity a jej verejného deklarovania, sa mi javí ako hazardovanie s psychikou detského diváka a zneužívanie detí na propagandu genderovej ideológie.

Osobitne ma znepokojuje, že sa takýto príbeh prezentuje ako jednoznačne pozitívny vzor správneho správania dospelých. Divákovi sa podsúva predstava, že podpora dieťaťa znamená podporovať aj jeho prípadné rozhodnutie identifikovať sa s opačným pohlavím.

Obávam sa tiež, že takáto normalizácia môže u niektorých detí vyvolávať zbytočné otázky a neistotu, prípadne otvárať cestu k úvahám o medicínskych zásahoch a tranzícii bez toho, aby si deti a ich rodičia uvedomovali všetky psychologické, zdravotné a dlhodobé dôsledky takýchto rozhodnutí.

Považujem za neprijateľné, aby sa televízna tvorba pre široké publikum stala nástrojom presadzovania konkrétneho ideologického pohľadu na takúto citlivú tému. Mám vážne pochybnosti, či v tomto prípade nebola snaha o prezentovanie progresívno-liberálneho svetonázoru uprednostnená pred zodpovednosťou voči detskému divákovi.

Preto od televízie Markíza žiadam:

1. Oficiálne vysvetlenie, aký bol zámer tvorcov tejto epizódy a prečo sa rozhodli prezentovať dieťa s netypickými záujmami a spôsobom obliekania práve prostredníctvom témy spochybňovania vlastného pohlavia.

2. Informáciu, či scenár a jeho posolstvo konzultovali s detskými psychológmi, vývinovými psychológmi a ďalšími odborníkmi, ktorí sa venujú psychickému vývinu detí.

3. Vysvetlenie, na základe akých odborných a pedagogických kritérií považujete za vhodné prezentovať desaťročnému až jedenásťročnému dieťaťu verejný coming out pred celou triedou a učiteľským zborom ako vyústenie jeho osobného príbehu.

4. Stanovisko televízie k tomu, akým spôsobom zabezpečuje primeranosť a zodpovednosť obsahu seriálov, ktoré môžu sledovať maloletí diváci.

5. Informáciu, či ste ochotní otvoriť odbornú verejnú diskusiu o tejto epizóde a jej posolstve, prípadne zvážiť nápravu spôsobu, akým sú podobné témy v televíznej tvorbe prezentované.

Nejde mi o zákaz diskusie o citlivých spoločenských témach. Ide mi o zodpovednosť. O zodpovednosť voči deťom, ktoré ešte nemajú dostatok životných skúseností na to, aby dokázali kriticky vyhodnocovať všetky odkazy, ktoré im televízia predkladá.

Televízia Markíza má obrovský dosah a vplyv na verejnú mienku. Práve preto by si mala uvedomovať, že jej zodpovednosť sa nekončí pri sledovanosti a atraktivite scenára.

Žiadam verejné stanovisko televízie!

Deti majú právo byť deťmi. Majú právo objavovať svet, hrať sa, športovať, rozvíjať svoje schopnosti a budovať si sebavedomie bez toho, aby im dospelí podsúvali pochybnosti o tom, kým sú.

Žiadam vás preto o konkrétnu odpoveď, nie o všeobecnú formuláciu o tolerancii, rešpekte a slobode jednotlivca. Moja otázka sa týka predovšetkým vašej zodpovednosti za obsah, ktorý predkladáte maloletým divákom.

Verím, že túto sťažnosť neodložíte ako ďalší nesúhlasný názor diváka, ale budete sa ňou vážne zaoberať.

S pozdravom

Znepokojená diváčka

Žiadam o postúpenie mojej sťažnosti programovému oddeleniu a vedeniu televízie.

Tiež si žiadam potvrdenie prijatia a písomnú odpoveď na všetky vznesené otázky.“