Ako to vlastne bolo? Vraj referendum o vstupe do Európskej únie bolo sfalšované

Priznám sa dobrovoľne, bez mučenia a bez pocitu potreby kajať sa, že od začiatku 90. rokov minulého storočia som bez akýchkoľvek pochybností  bol stúpencom euroatlantickej integrácie Slovenska. Ľudia odchovaní na vysielaní Hlasu Ameriky a viedenskej televízie nemohli nemať pocit, že západne od našich hraníc je všetko lepšie, dokonalejšie, keď už nie raj na zemi, tak aspoň predsieň takéhoto raja. Preto som sa referenda zúčastnil a hlasoval pozitívne.

Popravde však musím povedať, že môj hlas išiel za úplne inú Európsku úniu, aká sa nakoniec z toho zárodku, za ktorý sme vtedy hlasovali, vyliahla. Ak by nám ponúkli zmesku, ktorú nám dnes ako presolenú polievku servírujú z Bruselu, tak musím jednoznačne povedať, že za také niečo by som nikdy nehlasoval a určite nie som medzi ostatnými vtedajším stúpencami euroatlantickej integrácie bielou vranou. Toto, čo sa nám predkladá ako európske hodnoty, nie sú žiadne hodnoty, sú to kosti, ktoré nám európska byrokracia vedome predhadzuje, aby sme sa o ne ruvali a oni si mohli robiť kšefty a kšeftíky, o ktorých sa „miseram contribuentem plebem“, ako hovoril Ľ. Štúr, ani nesníva.

Ale poďme na začiatok! Ako to bolo s tým hlasovaním? Ako so všetkými referendami na Slovensku (ktoré ináč pokladám nie za najlepší spôsob presadzovania vôle ľudu), aj toto malo problém s účasťou oprávnených voličov. Okolo 11.00 hod., teda jednu hodinu pred uzavretím hlasovacích miestností, bola účasť oprávnených voličov len okolo 40%.  Vtedy sa stretli všetci vtedajší úhlavní nepriatelia na čele s V. Mečiarom a M. Dzurindom a vyzvali spoločne voličov, aby sa zúčastnili. A oni – čuduj sa svete – vypočuli týchto volajúcich na púšti a nahrnuli sa takým množstvom do hlasovacích miestnosti, že sa zázračne kvóta 50 + 1 hlas do 12.00 splnila.

Neviem, nepočítal som. Ako to v skutočnosti bolo vie len zopár „insiderov“. V každom prípade, v kruhoch, v ktorých som sa vtedy pohyboval, málokto veril, že sa podarilo za hodinu dostať do hlasovacích miestností viac stotisíc ľudí len na základe mobilizačných výziev rozhádaných slovenských politikov. Ale na Slovensku je všetko možné, resp. je to tak. Všetci však boli ticho, lebo išlo o historické rozhodnutie. Preto ho treba rešpektovať, také ako je zaznamenané. Otvárať staré krivdy alebo staré udalosti, ktoré spochybňujú legitimitu súčasnosti, nie je vždy to, na čom by bolo vhodné stavať  budúcnosť. Treba si ich však pamätať.

Anton Hrnko

Prečítajte si tiež:

Fico hovorí o sfalšovanom referende na vstup Slovenska do EÚ. Podľa opozície blúzni a chce prebrať voličov Republike

Ficove vyjadrenia o sfalšovanom referende sú podľa Tarabu vážne. Chce veriť, že to bol len politický výstrel